kráľov.
Vráťme sa o niekoľko storočí späť, napríklad do sedemnásteho. Ako vyzeralo vtedajšie denné menu bohatých šľachticov? Za stôl si k jedlu sadali dvakrát denne - zväčša o jedenástej a o šiestej. Podávalo sa šesť chodov, posledným boli cukrovinky alebo ovocie, na osobu bol liter vína. Deťom niekde prestierali osobitne - o desiatej a o piatej. Jedálniček pozostával z toho istého jedla ako u dospelých - z polievky, mladej hovädziny, zaprávaného teľacieho, jahňacieho alebo baranieho mäsa, kurčiat alebo sliepky, pečenej teľaciny, zveriny, vtáctva. Deťom podávali na záver jablčnú kaču alebo špenát, vajcia alebo repu. Chudobnejšia šľachta a vorania jedávali štyri chody a pili pivo. To ale neznamenalo, že neboli tuční a to jedli iba dvakrát denne. Kto jedol štyrikrát, považovali ho za podivína. Dozvedáme sa o tom z lekárskych spisov, v ktorých sú aj rady, ako schudnúť. Tučným ľuďom odporúčajú veľa telesnej aj duševnej práce, veľa pohybu aj čulý sexuálny život. Už vtedajší lekári prišli na to, že najlepšie bude - skrátka menej jesť.
Veľkým jedákom bol cisár Rudolf II. Podivín, mecenáš, ochranca vied, zlý politik. Mal vládnuť Španielsku, nedokázal si však udržať uhorskú ani českú korunu. Udržal si kuchárov, ktorým rovnako ako alchymistom preukazoval pozornosť. Ak varili kuchári podľa cisárskej chuti, boli povýšení do šľachtického stavu. Čo jedol Rudolf II. (1552 - 1612) a jeho poddaní? Ľud zvyčajne chlieb, pivo, mäso, ľudia z cisárskeho dvora si dopriali vtedy vzácne lahôdky: figy, mandle, pomaranče. Rudolf mal rád zavárané ovocie s cukrom, dovážané ako zvláštnosť z Talianska. Z mäsa on a dvorania uprednostňovali okrem diviny hovädzie, teľacie, jahňacie. Ako lahôdka bolo "sekané" mäso, čo robili kuchári ručne a zdĺhavo. Preto sa takéto mäso označovalo ako "kráľovské" alebo "Kniežacie".
V starých kuchárskych knihách sú recepty na knedlíčky z teľacieho alebo baranieho mäsa, z vajec a korenia, ktoré sa varili alebo smažili. Pripravovali ich aj z húb, tvarohu aj rýb. Veľkou vzácnosťou bol cukor, ktorý vtedy používali trstinový, dovážaný z Cypru, Severnej Afriky a Azorských ostrovov. Bol drahý. Za sto kg cukru sa platilo toľko, ako za tri vykŕmené voly. Cukor sa používal často ako korenie, pridával sa aj k mäsu, najmä k rybám a do omáčok k nim. Pripravovali z neho aj rôzne cukrovinky vo forme kvetov, vtáčikov, stromov s ovocím.
Na cisárskych a kráľovských dvoroch platili pravidlá stolovania. Nebolo vhodné opierať sa lakťami o stôl, mľaskať, sŕkať polievku a vydávať rôzne zvuky ako grganie a iné. Ústa sa pri jedle nesmeli otvárať doširoka, pred pitím si mal každý utrieť ústa obrúskom alebo okrajom obrusu, najmä ak sa pilo zo spoločného pohára. Po napití sa mali ústa znova utrieť. Nesmelo sa piť s plnými ústami, ani počas jedla rozprávať. Pravidlá zakazovali hádzať kosti na obrus alebo pod stôl a keď to bolo nutné, iba pod svoje nohy. Kosti a zvyšky zhrabával sluha dreveným nožom sluha priamo z nádoby, z ktorej sa jedlo.
Až do 16. storočia jedli ľudia aj "vznešení" rukami. Jedlo brali do troch prstov, ktoré nesmeli oblizovať či utierať do šiat, iba do obrúska alebo obrusu. Kašu a polievky jedli lyžicou, ktorú neoblizovali ale utierali o spodnú stranu obrusu. Mäso aj chlieb sa krájali spoločným nožom, niektorí hostia si nosili na hostinu vlastný. Ak zostal na tanieri vzácny cukor, nikto ho nesmel oblizovať. Ako to bolo s vidličkami? Údajne okolo roku 1700 ich už mali všetci "lepší" nemeckí mešťania. Určite sa však vie, že vidličky sa najprv uplatnili pri príprave mäsa a nie ako súčasť príboru a že v 11. storočí mala zlatú vidličku benátska princezná, čo považovali za veľmi nemorálne. Keď princezná ochorela, bol to vraj trest za jej kacírsku vidličku. Taliani v 16. storočí jedli vidličkou ovocie aj múčniky. Kráľovná Mária Medicejská jedla vo Francúzsku vidličkou v rukavičkách. Spočiatku si šľachtici nosili vlastné vidličky aj na kráľovský dvor, rovnako ako nože, kým sa nestali súčasťou stolovania.
Uvádzať ukážky z receptov by vyžadovalo veľa miesta, pre zaujímavosť vám ponúkame recept na "Kráľovskú pečienku" Vezmi surové teľacie mäso, ober z neho mastné, potom ho na drobno posekaj spolu so slaninou, korením, klinčekmi a zázvorom. Zmes daj do teľacej bránice, omotaj to čerstvými bravčovými črevami a peč na rošte alebo ražni. Na mise pokrájaj, posyp zázvorom a daj jesť kniežatám alebo iným pánom. Môžeš im dať aj veveričky. Stiahni ich, vypitvaj, vyumývaj a daj variť. Keď sa sčasti uvaria, zlej vodu, veveričky vyber a daj dovariť v hovädzej polievke. Podávaj v omáčke.
Nuž, neodvážim sa popriať k tomuto pokrmu dobrú chuť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
