London prekonal francúzsky konkurent Batillus. Dokončila ju roku 1973 japonská lodenica Ishikawajima-Harima Heavy Industries Co., Ltd. v Kure. Poháňali ju dve parné turbíny s výkonom 33 570 kW. Nosnosť predstavovala 483 684 ton. Nákladný priestor lode bol rozdelený dvoma pozdĺžnymi prepážkami na 5 stredných a 18 bočných nádrží. Ďalšie dve nádrže sa využili pre drenážnu vodu. Tanker mohol prevážať súčasne dva druhy ropy. Príklopy nákladných nádrží boli diaľkovo ovládané z centrálneho stanovišťa, rovnako ako čerpadlá a meranie ponoru lode v základných bodoch. Tento systém naviac obsahoval poplachové zariadenie signalizujúce vynorenie plavidla nad dovolenú mieru. Skúšobná plavba sa konala pri pobreží ostrovov Goto, kde ponor lode zodpovedal výtlaku 548 194 ton. Tanker dosahoval rýchlosť 15,64 uzlov, pri plavbe iba s vodnou záťažou dosiahol rýchlosť 17,76 uzlov. Pri tejto rýchlosti sa podarilo loď úplne zastaviť až po 19,5 minútach za plného chodu pohonných agregátov späť. Zaujímavosťou pri Globtik Tokyu sú finančné postrehy. Celková cena dosiahla 22,9 miliónov libier šterlingov, splatená v štyroch častiach po 5%. Zostávajúcich 80 % zaplatili lodenici japonské banky, ktoré poskytli prevádzkovateľovi úver na 8 rokov pri 6 % úroku. Očakával sa prevádzkový zisk za prvých desať rokov 42 miliónov libier šterlingov. Majiteľ ju prenajal spoločnosti Tokyo Tanker Co. na 20 rokov za 11 miliónov libier šterlingov. Z obrovskej poistnej hodnoty lode 26 miliónov libier šterlingov sa ročne platili takmer dva milióny. Globtik Tokyo nakoniec išiel do šrotu v roku 1986.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
