ich domáce psy a mačky vzniká riziko ich ochorení, ktoré sa u nás bežne nevyskytujú. S nárastom týchto ciest stúpa riziko importovaných parazitárných infekcií, medzi ktoré patrí i nebezpečná diorofiliaráza.
Je to závažné parazitárne ochorenie hlavne psov ale môže postihovať aj iné druhy zvierat najmä mačky, fretky, líšky, vlkov ako aj kone, nutrie, tchory a podobne. Rezervoárovým zvieraťom je najčastejšie pes a komár. Podľa toho na ktorom zvierati komár parazituje, rozširuje sa i infekcie. Mačky sa infikujú až po tom, ako komáre parazitovali na psoch.
Ochorenie je rozšírené po celom svete. Endemická oblasť výskytu tohto ochorenia sa postupne rozširuje z tropickej a subtropickej oblasti do oblastí mierneho pásma. Diorofiliaráza je v súčasnosti problémom hlavne v USA, Kanade, v južnej Európe Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Grécko a Portugalsko. Najvyšší výskyt diorofiliarázy v Európe je v oblasti rieky Pád v severnom Taliansku, kde je až 80 % psov, ktorý sú chránení preventívnou medikáciou, pozitívnych na diorofiliarázu. V minulom roku však bola diorofiliaráza diagnostikovaná u desiatok psov aj u nás.
Pôvodcom je psí vlasovec Dirofilaria immitis. Dospelí jedinci majú veľmi štíhle telo veľmi dobré prispôsobené k životu v cievach organizmu. Samičie potomstvo dosahuje dĺžky 25 až 32 cm, samce sú menšie a dosahujú dĺžku len 12 až 20 cm. Sídlia v pľúcnych artériách a v srdci. Pri slabej invázií zahrňujú menej než 50 dospelých dirofiliérii a nachádzajú sa prevážne v spomínaných v pľúcnych artériách. Pri silnom napadnutí aktívne migrujú z pľúc do pravej srdečnej predsiene a srdcovej komory. Samice kladú drobné larvičky - mikrofilárie priamo do krvného obehu, kde cirkulujú. Ako medzihostiteľ sa uplatňujú rôzne druhy komárov (rody Culex, Aedens, Anopheles vrátane druhov bežne sa vyskytujúcich u nás ). Ak sú vhodné klimatické podmienky, ktoré závisia na počte dní v roku s priemernou dennou teplotou nad 18 °C, tak v medzihostiteľoch prebehne v priebehu dvoch až jedného mesiaca vývoj mikrofilárii z neinfekčného štádia do infekčného štádia. Skúmaním sa zistilo, že dozrievanie v medzihostiteľovi vyžaduje priemernú dennú teplotu vyššiu ako 18 °C udržovanú po dobu približne jedného mesiaca. Niekoľkohodinový pokles teploty pod vývojový prah 14°C spomalí dozrievanie. Infekčné mikrofilárie prenikajú pri následnom bodnutí do budúceho hostiteľa, kde migrujú v podkoží a svalovom tkanive. V priebehu 70 až 110 dni larvy ukončia migráciu a penetrujú periférne cievy a takto vnikajú do krvného obehu. Migrujú do pľúcnych artérii, kde ďalšie tri mesiace dozrievajú. Pohlavne zrelé schopné produkcie mikrofilárii sú dirofilárie najskôr o 190 dní po invázií definitívneho hostiteľa. Dospelé dirofilárie žijú u postihnutých zvierat 5 až 7 rokov, ale mikrofilárie môžu cirkulovať v periférnej krvi ešte 2,5 roka.
O príznakoch a prevencii pri tejto chorobe sa dočítate na budúci týždeň.
Autor: MVDr. Ľubomír DZIMKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
