Narodenia Pána 25. decembra.
V západokresťanskom svete bol kedysi Trojkráľový deň poslednou príležitosťou na vianočné koledovanie.
Pre pravoslávnych veriacich však Vianoce začínajú práve 6. januára. Vo východnej liturgii na tento deň pripadá sviatok Zjavenia Pána, ktorý sa slávi ako pôvodný sviatok Ježišovho zjavenia sa svetu a je najdôležitejší vianočný sviatok pravoslávnej cirkvi.
Sviatok Tri krále je vzorovou ukážkou prelínania staroslovanských obradov obohatených prvkami rímskej kultúry s obradmi kresťanskými. Vodu a oheň, ktorým sa odpradávna pripisovala magicko-ochranná funkcia, začali svätiť kňazi v kostoloch, čím ešte zvýšili ich magickú moc. Rovnako aj druhá významná črta tohto sviatku - obchôdzky - spája pohanské a kresťanské: obchôdzky s pohanskými koledami sa spojili s koledou cirkevnou.
Svätenie
Tečúca voda použitá v období zimného slnovratu mala vraj silnejší účinok ako v inom období.
Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev, ktorá prevzala najviac pohanských obradov a najmenej ich menila, zaviedla svätenie vody priamo v potokoch. Každý mal pri sebe čečinovú chvojku, ktorú potom namočil do posvätenej vody a pokropil sa ňou. V rímskokatolíckych obciach nosili ľudia vodu do kostola. Občas ku krčahom a kadiam prikladali aj soľ, jablko, kriedu, sviečku či cesnak. Všetky sväteniny slúžili na ochranu pred zlou mocou a živlami.
Koledy
Úlohou týchto príležitostných piesní a vinšov bolo privolávať do domu šťastie, zdravie a blahobyt. Koleda je odvodená od rímskeho slova kalendae na označenie staroslovanského slnovratného obradu.
Cirkev sa spočiatku stavala k tomuto pohanskému zvyku odmietavo, zakazovala ho pod hrozbou trestov. Ale presvedčenie ľudí, že koledovanie bude mať priaznivý vplyv na ich šťastný a spokojný život a hospodárstvo, bolo silnejšie ako strach z trestu. Preto neskôr cirkev pristúpila k diplomatickejšiemu riešeniu a s koledami začali chodiť samotní kňazi so sprievodom.
Od konca stredoveku je v západnej Európe v prameňoch doložený obyčaj žehnania vody, soli, kriedy a kadidla a následné žehnanie obydlí s ich pomocou. Kňaz sa modlil a vydymoval kadidlom dom alebo kropil svätenou vodou, ostatní spievali. Na dvere či okenný rám napísal kňaz svätenou kriedou veľká písmená G(C) + M + B a príslušný letopočet.
Najstarší muž bol najčastejšie nazývaný Melkon, Mechior alebo Melichar, prostredný Balthazar, Belsazar alebo Balzár. Obaja mali bielu pleť. Ako najmladší kráľ bol zobrazovaný Caspar alebo Gašpar. Od 14. storočia sa na obrazoch objavoval aj ako urastený muž tmavej pleti.
Mudrci z východu v umení
Vo výtvarnom umení patril motív mudrcov z východu k najčastejšie zobrazovaným v sakrálnych námetoch. Obľúbený bol už na gotických freskách či oltárnych obrazoch najmä v období renesancie. Postavy na týchto dielach znázorňovali nielen Svätú rodinu a klaňajúcich sa kráľov, ale boli niekedy až preplnené šľachticmi - súčasníkmi umelca v oblečení svojej doby. Často išlo o osobných umelcových priateľov či mecenášov.
Autor: Spracoval Peter MUNKA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
