priam vo vytržení, že sme predčasne predbehli skoro všetky vyspelé demokracie. Ľudia na uliciach nadšene skandujú mená všetkých reformátorov, ktorí sa týmto svojím činom dostanú do školských učebníc všetkých svetadielov. Novinári najrenomovanejších denníkov z celého sveta sa idú potrhať, aby ten zázrak čo najviac priblížili svojim čitateľom. Jeden z reportérov sa s obdivom vyjadril o našich politikoch: "Klobúk dole pred nimi za ich odvahu, že reformy zaviedli nech sa stane čo sa stane. Títo nebojácni muži si zaslúžia úctu za chrabrosť. Podobne aj vaši ľudia, ktorí, aj keď v chudobe a s podlomeným zdravím, reformy prežili. Musíte mať teda veľmi tuhé korene... Naši politici, teda v mojom štáte, by sa boli báli, že ich voliči po takejto paseke nadobro vyženú až na kraj sveta. Teda, ešte raz vám všetkým gratulujem."
Eufória a nadšenie. Tí, ktorí neveria vlastným očiam a necítia ten senzačný prerod na vlastnej koži, majú zadarmo k dispozícií CD, DVD a iné nosiče, aby si denne mohli prehrávať ako sa majú dobre. Samozrejme, tieto presviedčania sú vyselektované, aby radostnú náladu nekazil nejaký prezident na okrasu, závistlivý politik či hlasy "z ľudu", ktoré splnené vízie našich vládcov chcú načisto znehodnotiť. Niektorí si dokonca dovolia tvrdiť, že ekonomické zázraky, ktoré si na svoje konto pripisuje vláda, stále obchádzajú peňaženky bežných ľudí. Alebo že tí, ktorí o práci iba rozprávajú a k majetku sa dostali podvodmi a korupciou sa majú určite lepšie, ako tí, čo poctivo pracujú. Z toho pre nich vyplýva, že poctivo pracovať sa neoplatí. Takže, takéto podvraty sa na nosiče nedostali, lebo väčšina musí poctivo pracovať, aby tí ostatní mohli o práci rozprávať, všakáno. Podľa oficiálnej propagandy - a tá má naozaj pravdu - všetko sú iba sprosté reči sprostých ľudí, lebo nijakých chudobných u nás nemáme, iba milionárov a nemilionárov, a to je teda podstatný rozdiel... Aby sme vyvrátili plané reči, prešli sme sa po zimných uliciach a vypytovali sa na názory okoloidúcich.
Študent a študentka - držiac sa za ruky - sa pri našej otázke usmievali od ucha k uchu: "Jednak žijeme z lásky a teraz už nemusíme platiť za štúdia. Vďaka ministerstvu dostávame peniaze aj za dobrý prospech, nám je sveta žiť. Prosím vás, aké drahoty máte na mysli. Budúci zamestnávatelia sa o nás doslova bijú a zálohovo platia za nás všetko, ešte aj diskotéky. A tá senzi reforma školstva..."
Viktor, čerstvý dôchodca: "Akýže som to ja chudák? V pokoji zaplatím z dôchodku všetky platby a s ostatným bežím do banky. Podobne aj manželka. Štyrikrát do roka pôjdeme do sveta, tak ako dôchodcovia v tých predbehnutých západných krajinách. Na čom šetríme? No predsa na strave. Moja stará nie nadarmo kupuje všetky tie ženské časopisy. V nich sme sa dočítali, že k zdraviu a k štíhlej línii prispieva vtačí zob. Je lacný, netreba ho variť ani piecť, takže ušetríme i na plyne a elektrine. Rusi si môžu trhnúť aj so svojím plynom... Odkedy zobeme, berieme aj menej čoraz viac prekategorizovaných liekov (s cenami vždy smerom hore) a vďaka pánovi ministrovi Zajacovi pri chorobách sa už nehrnieme do nemocnice, podávajú tam oveľa horší vtačí zob..."
Na železničnej stanici sme našli partiu bezdomovcov vyobliekaných vo sviatočných šatách, ako sa s otvorenými ústami pozerajú na prenos z operného plesu. Dívali sa na plazmový televízor, spoločný to ich majetok. "Kúpil nám ho sám pán starosta zo svojich koncoročných mimoriadnych odmien, obleky a šaty nám kúpili z podobných zdrojov ďalší jeho papaláši, takže sa máme kráľovsky. A manažéri sprivatizovaných podnikov, vďaka ktorým sme prišli o prácu, nám od nového roku dávajú svoje stravné lístky, také sú vraj nové pravidlá hry v našom štáte. Sme za to vláde povďační, aj pánu starostovi. A ten operný ples. To je teda niečo. Ani som nevedel, že máme toľko urodzených a všelijakých celebrít. Tunak vravím svojej polovičke: "Juca, načo kupujú tie hollywoodske filmy? Tam bohatstvo len kamuflujú a my ho tu máme naozaj. Bóže, že sme sa toho dočkali. Preto jej vravím, Juca, pôjdeme znova voliť, ja chcem takéto plesy vídavať aj naďalej..."
Ďalej sme ani veľmi nepátrali. Aj tých pár stretnutí nám povrdilo, že to, o čom dnes celý svet hovorí je pravda. Nie, nie sú to nijaké podfuky, ale milióny naozaj spokojných občanov, ktorých chce niekto proti sebe rozoštvať. Aj preto rozširujú nepravdivé reči o tom, že teraz nastane hodina pravdy ak sa uskutoční reforma reforiem, ktoré boli a sú iba na figu a vymysleli ich iba preto, aby vláda a parlament mali štyri roky čo robiť a naučili ľudí ako vidieť ružovo aj bez ružových okuliarov... Onedlho pôjdeme znova do ulíc dozvedieť sa pravdu...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
