"nezávislý expert" EÚ pre oblasť základných práv a slobôd Martin Buzinger. Lipšic ho osobne vyzval na svojej internetovej stránke po tom, čo slovenské médiá zahltili útržky z analýzy komisie právnikov, ktorej členom Buzinger bol a ktorú obhajoval. Ministra ale odkopol s tým, že výzva je neštandardná, lebo on "nie je jeho politickým oponentom", a že "vyzývateľovi ide viac o diskusiu politickú ako odbornú, čo je v čase nadchádzajúcich volieb pochopiteľné", a odporučil mu, aby si vybral za súpera nejakého politika. On príde debatovať tiež, ale iba s odborníkmi...
No - Buzinger si asi predstavoval, že sa má posadiť proti Lipšicovi O päť minút 12 či v nejakej Sedmičke. Vymyslieť sa však dá desať príležitostných formátov, kde konzverzáciu zorganizovať. Načo máme tzv. verejnoprávnu televíziu? Námietka politizácie je úplne scestná, keďže výhrada svedomia je čisté politikum od prvej sekundy, čo prenikla do verejného diškurzu. Tento minister je v televízii každý druhý týždeň, predstava európskeho právnika, že práve on bude médiom, na ktorom si Lipšic zohreje nejakú polievku, je dosť márnomyseľná. Fakt je ten, že zostava, ktorú navrhol Buzinger - on vs. odborníci z ministerstva - by asi nepritiahla záujem divákov.
Situácia je zaujímavá tým, že Lipšicov návrh je férový a produktívny, keďže vecne môže kauzu posunúť tak, aby verejnosť videla, kto je v práve a kto zavádza. Hovorí - ja si za svojím stojím, ak aj vy, tak sa ukážte. V debate s kumpánmi z politiky, do akej ho odkazuje právnik, pritom nemá v kauze svedomia rovnocenných partnerov. Naposledy vymlátil Beňovú až tak, že by ju jeden temer aj poľutoval, len keby Smer nebol naozaj ten posledný, kto zaslúži sústrasť po mediálnom výprasku....
Z druhej strany treba povedať, že tzv. odborný rozmer sporu je neatraktívny, verejnosti ľahostajný a najmä - zástupný. Výhrada svedomia nie je kauza právna, ale nový front v kultúrno-etickej vojne, ktorú sekulárni modernisti vyhlásili Vatikánu a Vatikán - im. Niet pochýb, že ak aj majú pravdu europrávnici s Buzingerom, že terajší návrh je v nejakom rozpore s čímsi, dá sa pripraviť iný. Tu však nejde o konkrétnu predlohu, ale o princíp. Proti zmluvám s Vatikánom bojuje ľavica a tzv. euroliberáli zo zásady a všade. Výhrada svedomia je iba nová téma, rovnaký cirkus spúšťajú v rôznych krajinách napr. konkordáty, teda veľké zmluvy so Sv. stolicou. Práve takú - veľkú vatikánsku - prijala aj NR SR kedysi na jar 2000. Nadústavnou väčšinou asi 120 hlasov - aj so záväzkom prijať rámcové zmluvy, vrátane výhrady svedomia...
K odbornej stránke sa predsa len žiada povedať jedno: Ak právni experti nemajú zábrany tvrdiť, že "nie je dôležité, či výhradu svedomia upravuje zmluva so Svätou stolicou, medzinárodné dokumenty, ústava, alebo zákony, ale dôležité je, ako je uplatnenie výhrady regulované, aby ženy nezbavovala možnosti efektívneho prístupu k lekárskym zákrokom", tak korčuľujú na mimoriadne tenkom ľade. Pretože ani ten, kto "právo ženy na zákrok" uznáva, ho jednoducho nesmie automaticky nadraďovať nad slobodu nebyť nútený vykonávať činnosť, ktorá je v zásadnom rozpore s jeho presvedčením. (Častá námietka, že dotyčný sa nemal dať na gynekológiu, by mala relevanciu, keby sme uznali, že ten, kto bol v dvadsiatke komunistom, nemôže byť v štyridsiatke liberálom... Ľudia sa skrátka nejako vyvíjajú - aj na to existuje nejaké právo.) Navyše, "právo na zákrok" nie je európske - napr. v Poľsku a Írsku neexistuje.
Lipšic by zrejme rád odviedol diskusiu tam, kde je silný, čo sa mu nedá vytknúť. A európsky expert uteká z lopaty. Zrejme. Ale: Právnou pitvou sa nikam nedostaneme. Výhrada svedomia je správna a dobrá ako princíp, ale nesprávna a zlá ako súčasť legislatívy. To je podstata celého hlúpeho sporu. Lipšic už sám kdesi povedal, že zmluva by vlastne nič nového nepriniesla, len potvrdila existujúci stav. Pozitívne sa dnes dá povedať, že nátlak na katolíkov či príslušníkov iných vyznaní, aby vykonávali nejaké činnosti proti svojim svedomiam, na Slovensku de facto neexistuje. De facto. Niežeby neboli excesy - ako napr. nedávno v Prešove - poruchy v spolunažívaní a idioti sa ale čas od času vyskytnú všade. Prečo má ale štát určovať a prikazovať, ako sa správať v biznise a medziľudských vzťahoch? Preto, lebo Vatikán uviazol v hlúpom omyle, že cez autoritu štátu sanuje niektoré hodnoty? Keby magistérium katolíckej cirkvi tušilo, ako sa mýli... Iste, nejaká zmienka o výhrade svedomia sa prijať musí, keďže stojí v základnej zmluve. Vec treba hodiť na krk "liberálom"; nech pripravia oni návrh, keď v počte 100 poslancov hlasovali za "veľkú vatikánsku". Inak tu budeme o jednej výhrade debatovať až do - bezvedomia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
