informovala nedávno Európska kozmická agentúra (ESA). Ide o sledovanie stability obrovského krátera, ktorý vznikol pri povrchovej ťažbe medi v juhoafrickej Palabore. V povrchovej bani Palabora sa meď ťažila 38 rokov, pričom vznikal stále väčší a hlbší kráter. Ten má dnes priemer temer 2 000 metrov a hĺbku 762 metrov, pričom ostatných 230 hĺbkových metrov leží pod hladinou mora. V roku 2002 spoločnosť Rio Tinto zastavila ťažbu v tejto povrchovej bani kvôli neekonomickosti a začala meď ťažiť hlbinným spôsobom. Hoci ťažba prebieha v hĺbke jeden kilometer, došlo v jej dôsledku k dramatickým nestabilitám na povrchu. Zo severnej strany spomenutého krátera sa zrútilo 60 miliónov ton zeminy, došlo k posunom povrchu až o dva metre a k vzniku trhlín vo vzdialenosti až 300 metrov od okraja krátera. Pretože spoločnosť Rio Tinto sa obávala, že ďalšie poklesy pôdy by mohli ohroziť stavby na východnom okraji krátera, obrátila sa na inžiniersku firmu AMEC so žiadosťou o vyhodnotenie miery rizika. Firma AMEC v spolupráci s ESA vypracovala metódu sledovania povrchu krátera radarmi na umelých družiciach. Radary umožňujú sledovať pohyb povrchu krátera s presnosťou na niekoľko milimetrov. Počas dvoch 24-dňových období bolo získaných a vyhodnotených množstvo radarových snímok krátera. Analýzy ukázali, že počas prvého obdobia bol maximálny merateľný pokles pôdy päť centimetrov, a to v blízkosti spomenutého veľkého zosuvu pôdy. Smerom k východnej stene sa pokles pôdy znižoval až k nule. Počas druhého obdobia sa nameral maximálny pokles len dva centimetre, pričom východná stena opäť ostala neporušená. V podstate tým zanikli obavy, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu banských stavieb na východnej strane krátera. Kráter Palabora však bude naďalej sledovaný, aby sa včas mohlo zistiť ďalšie klesanie terénu. Spoločnosť AMEC vykonala aj radarové merania poklesu terénu soľných baní v Bad Reichenhalle, skládky hlušiny v striebornej a zlatej bani Hayden Hill v Kalifornii a zavretej zlatej bane Hollinger v kanadskom Timminse. Na základe vyhodnotenia radarových údajov z rokov 1992 až 2003 sa podarilo preukázať, že v bani Holliner došlo k poklesu terénu o 25 až 55 mm, hoci klasické pozemné merania ukazovali, že toto územie je stabilné. Veľkou výhodou radarového sledovania poklesu terénu je to, že do sledovanej oblasti nie je potrebné vysielať špecializované tímy.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
