myslí, že politické dianie dokážu ovplyvniť vo veľkej miere a len necelé percento hovorí, že úplne, ukázal prieskum agentúry MVK pre denník SME.
"Treba si trošku nasypať popol na hlavu, je to možno aj vina nás politikov," hovorí poslanec SDKÚ Peter Miššík. Myslí si, že politici by si mali stáť za svojím názorom. Verejnosť napríklad negatívne vníma pôsobenie nezávislých poslancov. Podľa Miššíka by poslanci, ktorí opustili svoje strany, mali z nich odísť so všetkými dôsledkami, a teda im odovzdať aj mandát. "Jednoducho, chýba mi v politike sedliacka česť," povedal. Hovorí, že občania volili stranu.
Poslanec SMK Gyula Bárdos postoje ľudí vníma ako výsledok zlých skúseností s politikou. "To, čo sa v politike deje, ľudí od nej odrádza," mieni. Úlohou politikov preto podľa neho je, aby ľudí motivovali na väčšiu angažovanosť.
Aj šéf klubu KDH v parlamente Pavol Minárik si myslí, že ľudia rezignovali na verejný život, ale ten, kto je angažovanejší, cíti väčší podiel na kontrole verejnej moci. Podľa podpredsedníčky Smeru Moniky Beňovej si ľudia neuvedomujú, že jednoduchší spôsob, ako ovplyvniť politický život, sú práve voľby, referendá či petičné akcie.
Občiansky aktivista Tono Popovič hovorí, že prieskum vystihuje jeho občianske pocity a skúsenosť. "Aby sme pohli nejakými vecami, vyžaduje si to obrovské nasadenie. Keď prestaneme byť k problémom ostražití, tak veci majú tendenciu vrátiť sa do starých koľají," povedal. Myslí si preto, že ľudia by mali vytrvať vo svojom úsilí meniť veci na lepšie. Politika by sa mala podľa Popoviča vnímať občiansky a politici si musia uvedomiť, že nie sú vlastníkmi štátu na štyri roky. "Chýbajú jasné postoje politikov na to, na čo sú občania v demokracii dobrí." Zdôrazňuje, že politikov sa treba pýtať, aký je pomer medzi politickou a občianskou vôľou, a pripomínať im, že podľa ústavy štátna moc pochádza od občanov.
Sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK povedal, že celkom viditeľne sa prehlbuje odstup medzi občanmi a politikou. "Stále viac prevláda medzi ľuďmi názor, že politici si aj tak robia, čo chcú a na záujmy voličov, okrem kampane, neberú ohľad." Zdá sa mu, že politikom tento odstup neprekáža, ale varuje, aby sa potom za istých okolností vo verejnom živote nezačali presadzovať extrémistické skupiny.
Riešením je podľa politológa Lászlóa Öllősa aktivita občana, ktorá sa nemá skončiť voľbami. "Iba sa zúčastniť na voľbách niekedy nestačí na to, aby občan mal dostatočne veľký vplyv na politické dianie. Človek by sa mal aj ďalej angažovať v oblastiach, ktoré pokladá za dôležité." Pripomenul slová maďarského politického mysliteľa Istvána Bibóa, že občania sa nemusia zaoberať demokraciou a politickou mocou, ale "potom sa nesťažujme, že sa ňou zaoberajú iní". "Demokracia je vtedy demokraciou, keď sa ňou deň čo deň zaoberajú sami občania."
(sp)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
