Znamená to asi toľko, že krvopotná dohoda, ktorú pred Vianocami cez dva dni a dve noci vysedeli na čele s Blairom a Merkelovou 25 lídri členských krajín, visí opäť vo vzduchu. Nie nejako až do stratosféry, ale otvorilo sa nové kolo dohadovaní, ktoré experti "bruselológovia" síce šacujú ako formálne, ale - počkajme si ešte...
Pamätáte si ten nervák (psychiatriu) - tí čo sledujete politiku - ako TV spravodajcovia s kruhmi pod nevyspatými očami oznamovali z tohto rokovania od jedného šotu k druhému dramatickými hlasmi koniec Európy, EÚ, kataklizmu, čo nás čaká bez finančnej perspektívy (2007-13) a pod.? Situácia bola naozaj vážna, konflikt vyhrotený, rozpočet napokon ratovalo Nemecko, keď Merkelová prihodila (z nesmierne napätého nemeckého vačku) asi 10 miliárd. Teraz parlament, ktorý nemá okrem rozpočtu a schvaľovania komisie žiadne významnejšie právomoci, vstúpil do tejto vyžmýkanej dohody a vohnal politikov s reálnymi rozhodovacími kompetenciami do ďalších negociácií. Ministerstvá zahraničia mnohých štátov, vrátane Slovenska, síce včera obratom reagovali, že "EP len vyslal signál, že finančná perspektíva je podľa jeho názoru nedostatočne európska, a že bude chcieť, aby sa navýšil objem prostriedkov", pričom rozhodujúce hlasovanie bude až v marci, otázka ale stojí tak, či kľúčoví hráči ako Británia, Nemecko, Francúzsko a ďalší čistí platcovia, najmä Švédsko a Holandsko, sa dokážu naladiť čo len k minimálnym úpravám. Veď o nič iného ako "navýšenie prostriedkov" pred mesiacom v Bruseli ani nešlo. Znalci Bruselu upokojujú, že EP vraj bude stačiť niekoľko symbolických desiatok miliónov eúr. No - po skúsenostiach z decembra stále nevedno, odkiaľ sa vezmú.
Úplne odpisovať scenár, že tentoraz sa ústrední lídri zatnú a nepustia ani chlp naviac, sa asi nesmie. Potom môže EP horko zaplakať - s ponížením a hanbou musí odhlasovať pôvodnú verziu. Pravdu povediac, toto by bol scenár najkrajší a najrozumnejší. V EP sedia poslanci zvolení na kandidátkach tých istých politických strán, ktorých predsedovia a premiérski nominanti sa na rozpočte po úporných vyjednávaniach dohodli. Závratná väčšnina 550 či koľko hlasov v EP preto vyvoláva zásadnú otázku, koho vlastne títo reprezentujú a aký záujem obhajujú. Ak napr. výprava poslancov SMK hlasovala za uznesenie - akože hlasovala - tak potom začína byť trochu nejasné, či rozpočet v Európskej rade podporil Dzurinda za seba a Kukana, ktorý sedel vedľa neho, alebo za vládnu koalíciu.
Iste, na Slovensku, kde kauzu politické strany de facto ignorovali, je to formalistická otázka. Do podobného konfliktu záujmov sa ale dá postaviť možno polovica z úchvatnej väčšiny e-poslancov, ktorá uznesenie podporila, a temer zo všetkých štátov. Ak všetci premiéri po dohode vyhlasovali, že aká je nová finančná perspektíva skvelá, aké horizonty a možnosti otvára a podobne, tak o čom a za koho hovoria títo ľudkovia? Majú oni nejaký extra mandát, ktorý pochádza z nejakého exkluzívneho zdroja? Eurovolieb sa na SR zúčastnilo 16 percent zapísaných voličov. Inde o čosi viac, ale všade dramaticky menej, ako volieb národných. Priepasť medzi legitimitou EP a významom a váhou dohody, na ktorú si vyšliapli, je závratná.
To, do čoho sa púšťa Európsky parlament - nie prvýkrát - je vojna inštitúcií. Europoslanci sú - skôr viac ako menej - na smiech, stačí sledovať ich agendu. Príležitosti, ako je táto, využívajú na rozširovanie a prehlbovanie svojho vplyvu. Najmä teraz, po páde euroústavy, ktorá počítala s posilnením EP, sa z tohto exhibicionizmu stane zrejme pravidlo. Problém sa môže skrývať tentoraz akurát v tom, že viac ako inokedy privolávajú krízu. Áno, kompetenciu akejsi kontrasignácie rozpočtu majú. Len súdnosť im chýba.
Úplný vrchol pritom je šialený nápad nového "polročného" predsedu rady Wolfganga Schüssela. Rakúsky kancelár navrhol zavedenie EURÓPSKEJ DANE na "vytvorenie vlastných finančných zdrojov únie", pretože "je absurdné, aby sme nemohli z rozpočtu financovať niektoré položky len preto, že nemáme vlastnú daň". Toto je bod, keď rozum už nevládze. Toto počúvajte: "Európsky rozpočet nemôže byť zložený len z príspevkov národných rozpočtov, ktoré sú aj tak zaťažené". Tento dobrý Rakúšan má zrejme predstavu, že eurorozpočet by vykrmovali Marťania. Prečo sú asi národné rozpočty "zaťažené"? Lebo - ak sa rozprávame o príjmovej strane - politici sa doma už boja zvyšovať dane. Napr. Schüssel ich nedávno v Rakúsku znížil. Teraz vymyslel obchvat; zdaní tých hnusných poplatníkov, ktorí nevedia, čo je pre nich dobré, cez Brusel. Logické, nie? Nebudeme mať koho v najbližších voľbách odvolať. Tak toto je úplný vrchol. Ale aj my máme nápad - čo tak sa pozrieť do kapitoly "inštitúcie a EP", ktorá na 7 rokov počíta - teraz pozor - s 50 miliardami eúr. A vec je vyriešená.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
