v roku 1924 ako deti mali nalodiť s rodičmi v Hamburgu na loď s vysťahovalcami do Ameriky. Pre snehové búrky na mori boli odložené plavby viacerých lodí, na ktoré mali zaplatené lodné lístky, aj vtedajší československí občania. Bolo medzi nimi 15 Košičanov a 13 ľudí z Turne. Prelistovali sme tlač spred 80 - 82 rokov a zaujal nás január 1924. Tento mesiac sa začínal v mnohých krajinách katastrofami spôsobenými počasím.
Snehová kalamita na Slovensku
Písali sme o teplom decembri roku 1923 v Košiciach, keď sa pred východoslovenským múzeom na tunajšom Námestí maratónu mieru na zelenej tráve pásla koza. Zaznamenali to do policajného raportu pred Vianocami. Pobočka Klubu československých turistov v Košiciach 11. decembra toho istého roku organizovala celodenný výlet na Okrúhlu (1087 metrov). Odchádzali ešte za tmy o 5. hodine ráno vlakom do Košických Hámrov. Údolím Opátky išli pešo "na ľahko oblečení" k Csákyho chate, vystúpili na Suchý vrch, zostúpili na Kojšov. Dohromady išli osem hodín, pod vedením Jána Pietscha. Do Košíc sa vrátili tiež za "príjemného počasia" o ôsmej večer.
V Košiciach nebolo snehu ani začiatkom januára r. 1924. Zato v Bratislave ho bolo až prebytok. Podľa správ tlačovej agentúry "snehová záplava bola veľká. V niekoľkých úzkych veľmi frekventovaných uliciach bol sneh odhádzaný, ale na námestiach a širokých uliciach boli medzi obrovskými kopami urobené len cestičky pre chodcov a uličky pre električky. Sneh odpratáva 124 zamestnancov, čo stálo mesto 100 tisíc korún. Snehových ‚spúst' sa odhaduje v Bratislave na 1 milión kubíkov."
Kým na východnom Slovensku bolo počasie ako na jar, normálne premávali vlaky aj v tatranskej oblasti, 8. a 9. januára sa vytvorili na železničnej trati Trnava - Cífer troj až štvormetrové záveje, na vyše pol kilometra dlhom úseku. Dokonca sa vykoľajili štyri vagóny a kvôli snehovej kalamite musela byť zastavená miestami doprava. Na južnom Slovensku bola tuhá zima, o čom svedčí tragický prípad, ktorý sa stal neďaleko Komárna. Vidiecky hostinský Zigmund Erdélyi sa vracal z Komárna, kde bol v úradnej veci, domov. V šírom poli ho zastihla snehová fujavica, ktorej nedokázal čeliť až v nej zamrzol.
Obete mrazov
Z dostupných materiálov, kde sú zmienky aj o počasí, usudzujeme, že práve rok 1924 sa vo väčšine európskych krajín, ale aj na americkom kontinente začal katastroficky, práve extrémnym počasím. Je zaujímavé, že v jednom týždni. Napríklad 9.- januára v Miláne v Taliansku bol taký mráz a napadlo toľko snehu, že podľa talianskych denníkov a agentúrnych správ "vlaky v celom Taliansku meškali, lebo zamŕzali brzdy. Expers Carihrad - Londýn prišiel do Milána s desaťhodinovým meškaním. V Modene padal nepretržite dva dni sneh a teplota klesla na 4 až 9 stupňov pod nulu."
Dopravnú kalamitu spôsobili fujavice aj v Nemecku. "Vlaková doprava bola nepravidelná, niekde pre výšku snehu na koľajniciach zastavená. V Berlíne napadlo 30 cm snehu. Na jeho odpratávanie najímalo mesto veľký počet robotníkov a nezamestnaní boli povinní im pomáhať bezplatne 24 hodín týždenne.
Podľa správ z Londýna boli snehové búrky aj v Anglicku. Zúrili 24 hodín po celej krajine nielen na súši, ale i na mori, kde sa ocitlo v nebezpečenstve viac lodí. Výdatne začalo snežiť 10. januára. Sneh s dažďom, silné búrky a záplavy v ten istý deň postihli aj Francúzsko. Niekoľko dedín bolo zaplavených a potopili sa dve lode. "O pomoc volala anglická loď Durban. Americký parník Concius stroskotal počas námornej búrky v Trapezunte, kde zahynula aj celá 300-členná posádka."
Z Konstance v Rumunsku vypláva 10. januára parník do Ameriky. na čiernom mori zúrila taká búra, že sa nepodarilo zachrániť ani jedinému zo štyristo cestujúcich, medzi ktorými bolo veľa takých, ktorí išli na americký kontinent za prácou.
Obetí mrazov a snehových búrok bolo v priebehu jedného týždňa podľa vtedajších správ námorných úradov viac, ako za 50 rokov. Neobišli ani pobrežie Islandu, kde podľa americkej tlače "snehová búrka zastihla taliansky parník. Voda, ktorá sa dostala vlnobitím na palubu, sa okamžite zmenila na ľad."
Z Nórska oznámili tiež námornú tragédiu, odohrávajúcu sa na Severnom mori: "Traja uži vyplávali z Lawriku na more na motorovom člne. Motor zlyhal a čln sa stal ďalej len hračkou vĺn. Po deviatich dňoch bez jedla a vody, keď ich našla posádka nemeckej rybárskej lode, jeden muž bol už mŕtvy. Na siedmy deň, keď stratil vedomie od únavy pri odčerpávaní vody z člna, zamrzol."
Tí naši vysťahovalci, ktorí oslávili Nový rok už vo svojej novej vlasti, v severnej a východnej Amerike, zažili počas jedného týždňa od 8. januára mrazy, o akých doma, na východnom Slovensku nechyrovali. V štátoch Virginia a Minnesota klesla ortuť teplomera na mínus 38 stupňov Celzia. "Veľa ľudí zamrzlo" - písala americká tlač "a tisíce černochov sa sťahujú na juh."
Po tejto kalamite u nás v jednotlivých župách nariadila vrchnosť pripraviť sa na ďalšiu zimu zábranami z dreva pri hlavných komunikáciách a cestári dostali za úlohu pri cestách osadiť palice, ktoré by v prípade vzniku závejov upozorňovali na krajnice cesty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
