obhajoval na Ústavnom súde za ministerstvo spravodlivosti ako za tzv. vedľajšieho účastníka konania jeho šéf Daniel Lipšic (KDH). Ten zopakoval svoje stanovisko, že zákon je v súlade s ústavou, hoci obsahuje aj určité diskutabilné ustanovenia.

"Zastupujem ústavnosť zákona, ktorý nie je ideálny, ale podľa mojej mienky je potrebný aj v rámci boja proti závažným formám kriminality a proti tomu, aby majetok získaný z týchto skutkov mohol byť používaný na ďalšie páchanie trestnej činnosti. Existuje verejný záujem, aby v takom prípade majetok podliehal sankcii prepadnutia. Naša ústava chráni len majetok nadobudnutý z legálnych a nie nelegálnych príjmov," tvrdí.

Minister bol zaskočený neospravedlnenou neúčasťou R. Fica. Zároveň nechcel komentovať skutočnosť, či niektorým kruhom vyhovuje súčasný stav ohľadom neúčinnosti zákona. Odmietol však ponosy poslancov, že zákon zavádza praktiky policajného štátu. "Zákon tvrdí to, že občania majú možnosť oznámiť skutočnosti nasvedčujúce tomu, že je disproporcia medzi majetkom a príjmami. V tomto je text veľmi jednoznačný."

Takisto vylučuje argumenty, že občania si musia spätne viesť evidenciu o majetku. "Toto vychádza z nesprávneho argumentu, že zákon je namierený na zisťovanie legálnosti spôsobu nadobudnutia majetku. Zákon toto nerieši, dôležité je, aby hodnota majetku, akýmkoľvek spôsobom bol nadobudnutý, zodpovedala legálnym príjmom, ktoré osoba mohla dosiahnuť."

Minister si personálne posilnenie prokurátory a polície vie predstaviť za prepokladu, že sa zákon bude vykonávať. Nechce predvídať rozhodnutie ÚS. Ako dodal, verí, že argumenty predkladateľov zákona budú úspešné, lebo "zákon kritériá ústavnosti spĺňa".

Ak sa to nestane, dúfa, že ÚS zdôvodní, ktoré ustanovenia sa majú zmeniť, aby zodpovedali nášmu právnemu stavu a zároveň by mohli posunúť zákon k vyššej efektívnosti.