oboznámeniu sa všetkých zúčastnených strán so stanoviskom ministerstva spravodlivosti odročil až na 23. februára. Minimálne dovtedy tak bude platiť predbežné opatrenie ÚS, podľa ktorého je účinnosť zákona pôvodne platného od septembra 2005 pozastavená.
Spokojnosť s tým včera prejavili zástupcovia navrhovateľov žiadosti o posúdenie a následné zrušenie účinnosti zákona kvôli jeho protiústavnosti - poslanci NR SR Ján Drgonec (nez.) a Katarína Tóthová (HZDS). Tá je však presvedčená, že neústavnosť zákona mohol vyhlásiť ÚS už včera. "Mohlo sa to stať, keby nebolo nekorektného postupu zástupcu ministerstva spravodlivosti, ktorý až tesne pred pojednávaním dal svoje pripomienky, na ktoré sme nevedeli reagovať," uviedla.
Šéf Ústavnopráneho výboru NR SR J. Drgonec si myslí, že ustanovenia zákona porušujú osem článkov ústavy, pričom nad jej rámec sa vytvára ďalší dôvod zásahu do vlastníctva, ktorým je odňatie majetku. Podľa neho zákon úplne popiera princípy právneho štátu, vnáša do nášho právneho systému retroaktivitu a neistotu a taktiež sa mu spolu s K. Tóthovou nepáči, že občania budú prokuratúre oznamovať svoje podozrenia.
"Z radu ďalších námietok by som spomenul nekorektnosť spôsobu prerokovávania tohto návrhu zákona, odkedy poslanec Smeru Róbert Madej v pléne predniesol predstieraný pozmeňovací návrh, ktorý bol v skutočnosti novým návrhom," uviedol, narážajúc na to, že Madej preložil v druhom čítaní v podstate úplne rozdielny návrh zákona, než aký prešiel v legislatívnom procese NR SR.
Poslanec Drgonec by bol za celkom iný zákon, ktorý by však bol na rozdiel od toho pôvodného v súlade s ústavou. "Dalo by sa to riešiť aj bez takého zákona, keby tu konali prokurátori a polícia. Preukazovanie je nutné, ale nie takýmto spôsobom," myslí si.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
