dlhoročnej lásky medzi Dzurindom a Kaníkom zavŕšil, bol posledným pohlcovacím aktom s výrazne formalistickou príchuťou; fúziu podporilo 100 percent delegátov. Keby to bolo za komunistov, vtipálek by povedal, že sa im už ani nechce podvádzať s nejakými 99,98 percenta a rovno vylepia sto - ako Kim-ir-sen...
Nie. Samozrejme, sme v demokracii. A natvrdo treba povedať, že plošné moralistické kritiky typu, že si "zachraňujú korytá (válovy)" a pod. sú veľmi zjednodušujúce. A väčšinou zlomyseľné, vychádzajúce viac z emócií ako rozumu, hoci nájsť principiálne rozdiely napr. s fúziou Smer-SDĽ by dalo naozaj námahu. Úvahy, ktoré vyústili v toto splynutie, sú legitímne. V DS, v porovnaní s inými malými stranami, bolo a zostalo nepochybne dosť ľudí, ktorí sa chcú politikou nielen živiť, ale ju aj poctivo robiť. Títo (spolu s ostatnými, ktorých tiež nie je málo) sa ocitli pred vážnym rozhodovaním v podstate iba z troch možností - ísť s Kaníkom do SDKÚ, skúsiť inú stranu (KDH) alebo pomalý zánik bez prostriedkov. Debata, či konzumácia Dzurindom je najhoršia z alternatív, vôbec nie je triviálna. Ani pri kalkulácii tzv. morálnych faktorov. SDKÚ je na tom so slušnosťou a straníckym životom dosť biedne, ale - ak v nej neprevážia slušní ľudia, takou aj zostane. Keby napr. všetci morálni giganti, ktorí sa dnes pohoršujú nad partokraciou a úpadkom mravov v politike, vstúpili do SDKÚ, Dzurindu by zvrhli cez jedno kolo primárok... Celá SDKÚ má 5 500 členov. S DS ich bude možno 7 tisíc - maximum.
Premiér si na túto tému dokonca zavtipkoval: "Strana, ktorá dostáva infúziu, sa vyvíja lepšie ako strana, ktorá sa bráni novej krvi". Presne tak - poriadna infúzia a hneď je iný predseda... Tu je inak dobre vidieť vetchosť slovenských strán a neduživé korienky ich legitimity. O masových subjektoch typu CDU, SPD, SPÖ (aj vzhľadom na počet obyvateľstva) a podobných sa takto žartovať veru nedá. Bolo by inak zaujímavé si pozrieť, ako by sa SDKÚ bránila, keby jej teraz pred primárkami začalo mohutne rásť členstvo...
Dá sa súhlasiť s Kaníkom i Dzurindom, že krok opodstatňujú podobné programy. Zároveň ale práve hlasovanie 100:0 upozorňuje, že sa spárovali strany s odlišnou vnútornou podstatou. V DS veru jednomyseľné hlasovania nebývali. Uvidíme, ako budú znášať dosť autoritatívny kód, ktorým sa tvorí rozhodovanie v SDKÚ. Premiér bol síce ústretový, ale hlášku na uvítanie, že "zabudnite na DS", zadržať nedokázal.
Osviežujúco v tomto čase padli špekulácie, ktoré sa v médiách objavili o tom, že značka SDKÚ-DS, ktorú sfúzovaný subjekt ponesie, by sa po čase mohla zmeniť na - DS. No - k tomu je možný len jeden komentár: Je naozaj nehorázne, že slovenských politológov nepozývajú do zábavných relácií... Stále len tie celebrity sa točia v kruhu a nič nového sa od nich nedozvieme. Ak z tabule SDKÚ-DS časom čosi vypadne, tak to bude veru koncovka.
Dokázalo by nesmierne prekvapiť, keby sa po primárkach SDKÚ dostal ktokoľvek z DS - mimo Kaníka, samozrejme - na aspoň teoreticky voliteľné miesto. Nával v SDKÚ bude obrovský, je už naprosto isté, že primárky-neprimárky, ešte aj mimo ilúzie o voliteľnosti zostane väčšina súčasného poslaneckého klubu. Aj keby zopakovali volebný výsledok zo septembra 2002, čo je viac pravdepodobné ako menej, i tak bude v SDKÚ veľa plaču. Tá ozajstná "infúzia", ktorú Dzurinda chystá, sa povedie na volebnú listinu. Ľudia z DS sa zachytia v regiónoch. Tzv. synergický efekt, ktorý sa pri fúziách zbytočne očakáva, nenastane ani teraz. Ešte šťastie, že preferencie DS boli dlhodobo zanedbateľné, takže v septembri si nebudú vzájomne nič vyčítať, k čomu by došlo, keby DS mala vo výskumoch aspoň 3 percentá.
Pohlcovací kongres SDKÚ je zavŕšením romance zrady a lásky, ktorou prešli na svojej ceste politikou Dzurinda s Kaníkom. Presne pred šiestimi rokmi sa vtedajší podpredseda DS práve zviechal z úderu, ktorý mu premiér zasadil - po hlasovaní NR SR bol na Dzurindov návrh odvolaný z postu prezidenta FNM, keďže jeho konanie v kauze Nafta Gbely "bolo nekvalifikované, neprofesionálne a nezodpovedné" (Dzurinda) a "bude mať aj trestnoprávnu dohru". Aj malo - nič z premiérových podozrení prokuratúra nepotvrdila. (Podobne ako neskôr v kauze skupinka - dejiny sa opakujú ako fraška.) Kaník však nikdy nežiadal ospravedlnenie. Asi vedel prečo. Z nenávisti do lásky konvertovali vzájomné vzťahy týždeň pred voľbami 2002, keď predseda DS stiahol v prospech SDKÚ listinu...
Pokračovanie milostného príbehu už bude pod spoločnou strechou. Tak im držme palce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
