hneď z výkopu.
To, že politici sprofanovali svoju triedu i profesiu, je fakt nesporný do tej miery, že úplne zacláňa výhľadu na občiansku spoluzodpovednosť na stave vecí. A samotní politici to voličom pripomínať nemôžu. Iste. A banálne preto vyznieva i spoluzakladateľka strany Nádej, keď hovorí čosi o rezignácii a znechutení občanov, a že si to dokonca oni uvedomujú... Pýtať sa prečo vznikli je v tejto situácii asi ako prijať rolu v absurdnej fraške. Vy sa pýtate akože na vážne veci, my opakujeme banality, ktoré deň potom kolujú na mediálnom okruhu a tvária sa ako nebulvár tri hlavy nad VyVolenými... Ako chcú oni, dvaja odpadlíci z ANO a bývalá štátna tajomníčka najnepopulárnejšieho rezortu, meniť rezignáciu 8 mesiacov pred voľbami?
Nová strana nemôže byť nikdy téma, pretože je - nová. Iná vec je, keď subjekt začína s dvomi ministrami, a s dramatickým rozvodom za chrbtom. Minulosť je jediná relevantná referencia, ktorú si politik so sebou nesie. Malchárek a Tóth nie sú nepopísané listy ako za mlada, keď začínali - druhý u Ruska, prvý ešte u Schustera. Koľko strán bude ministrovi hospodárstva ešte treba, aby sa konečne našiel - ach, toto je tá pravá??
Analýza oboch - keby bol priestor - musí byť skôr negatívna ako pozitívna. Útoky kultúrnikov proti Tóthovi môžu vyvolávať sympatiu k ministrovi, veď je pod paľbou naozaj nevinne. Odporný je ale spôsob, akým ustupuje (včera sľúbil zrušiť tzv. správcovskú spoločnosť SND). Zúfalo sa snaží o kompromisný imidž a to musí vyzerať ako hrozné pokrytectvo pre každého, kto si pamätá, ako arogantne a tvrdo išiel proti Froncovi v konflikte, v ktorom bol podriadeným štátnym tajomníkom... Teraz sa dobreže neplazí pred obcou rozvášnených kultúrnikov, ktorí ani nevedia čo chcú, okrem jedného - aby podal demisiu. To je čo za integritu? Buď som v konfliktoch tvrdý a zásadový, alebo mäkký a ústupčivý. Ale nie raz tak, potom onak, podľa toho, komu aký mediálny vietor fúka... Tóthovi pritom nič nehrozí - Dzurinda nemá ani v päte ho odvolať. Iba sa hrbí pred tými, o ktorých si myslí, že sú vplyvní, lebo sú vlastníkmi známych tvárí... Ale Popovič, koordinátor výzvy, sa svojho drží: "Minister je nebezpečný živel".
Bohvie - uvidíme. Vysoký kurz získava názor, že Nádej je vlastne Dzurindov podnik, ktorý má ukradnúť časť sympatizantov SF. A tým úloha Tótha a spol. v dejinách skončí, resp. budú odmenení ako Kaník. Tu treba vážne povedať, že tejto teórii neprotirečia viaceré indície. Ak aj zostaneme mimo kuloárnych rečí, tak jednoducho platí, že ten, kto verí, že z ničoho v januári vytlčie do septembra 5-percentnú stranu, nie je celkom kompletný. Ak je, tak hrá nejaký šach pod stolom. V každom prípade by z rozčarovania a apatie voličov dosť ubralo, keby Nádej prezradila svoje finančné pozadie. Pretože podozrenie, že chcú fungovať z výnosov nedávnych parlamentných presunov, môže byť, a my veríme, že aj je, úplne bezpredmetné, ale pokiaľ neurobia verejnú stojku, žiadna dobrá duša im to neuverí.
A teraz veľmi vážna a principiálna vec. Aj keby Tóth, Malchárek a Novotná vznikli naozaj iba preto, aby zrazili preferencie Martinákovej, je to politicky úplne legitímna idea a morálne nenapadnuteľný dôvod existencie. Napríklad politicky oveľa legitímnejšia, ako získavanie percent na úkor SDKÚ tým Slobodným fórom, ktoré by nikdy nebolo ani v parlamente, ani na svete, keby jeho tvorcov kedysi tá istá SDKÚ nenominovala na svoju kandidátnu listinu. Všetky preferencie SF, až po druhý rad za desatinnou čiarkou, ulovila Martináková na svojom turné po televíznych debatách, do ktorých by sa nikdy nedostala, nebyť v prvom rade poslaneckého mandátu a až v druhom jej osobných dispozícií. Keby Nádej rovno vymysleli na prezídiu SDKÚ, je to úplne v poriadku, ak len voličom má kto povedať, že aj taká možnosť je v hre. Napokon, aj slovenskí bobisti majú teoretickú šancu získať v Turíne medailu. Podobnú - na 5 percent - má aj Nádej. Založiť stranu, zložiť kauciu a ísť do volieb je obrovská demokratická vymoženosť. Iba averzia k politike, ktorá tu panuje - viď vyššie - vníma každú novú stranu ako dačo negatívne. Prečo?
Pozor. S tou Martinákovou to zase nie je až také jednoduché. Dala by sa rozvíjať aj úvaha, že ona do volebného výsledku SDKÚ aj niečo vložila - bola na bilbórdoch spolu s premiérom, Kukanom a spol. Sporná môže preto byť otázka jej zotrvávania v parlamente. Nie však nemorálnosť zápasu proti strane, ktorá ju do politiky vniesla. To je však už iná debata. Nádej zomiera posledná. Taká je pravda s ručením obmedzeným - do septembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
