podozrivých z teroristickej činnosti. Údajných teroristov CIA potom previezla do tretích krajín, v ktorých boli vystavení mučeniu a zlému zaobchádzaniu. Uvádza sa to v správe špeciálneho vyšetrovateľa Rady Európy (RE)
Marty je presvedčený, že pravda o tom, či v Európe existovali tajné väznice CIA, bude "skôr či neskôr známa". Uviedol to včera pred poslancami RE v Štrasburgu, ktorým predstavil predbežnú správu o vyšetrovaní aktivít CIA na území Európy. Martyho vyšetrovacia komisia zatiaľ "nemá dôkazy o existencii väzníc CIA a ani o tom, že by mieste úrady o nich vedeli, no má k dispozícii mnohé dôveryhodné údaje, ktoré odôvodňujú ďalšie vyšetrovanie". Svetlo do prípadu môžu vniesť aj nové dokumenty o prevádzke na európskych letiskách, ktoré RE získala v pondelok a vyšetrovací výbor ich ešte nestihol preveriť, dodal Marty.
Marty zdôraznil, že svetové média, predovšetkým americký denník Washington Post, ktorý prvé informácie o takýchto centrách zverejnil v novembri, sú vystavené tlakom zo strany vlád. "Washington Post neuviedol mená podozrivých krajín len pod tlakom americkej vlády," pripomenul Marty, ktorý považuje za neprípustné, aby vlády a parlamenty krajín, ktorých sa aféra týka, odmietali informovať verejnosť o závažných obvineniach často pod zámienkou "tajných informácii a otázok bezpečnosti" .
Dick Marty si však neželá, aby sa pozornosť sústredila len na Poľsko a Rumunsko, ktoré sú v správach organizácie Human Rights Watch spomínané ako hlavné centrá CIA v Európe. "Bolo by nesprávne sústrediť sa iba na Poľsko a Rumunsko a nespravodlivé ich kriminalizovať, keďže ide o záležitosť celej Európy," vyzval Marty. V predbežnej správe informuje o tom, že výsledky vyšetrovacej komisie zriadenej poľskou vládou boli známe členom príslušného parlamentného výboru už v decembri, no poľská vláda ich zatiaľ RE ešte nedodala.
Viac ako samotná existencia zadržiavacích centier CIA však Martyho zaujíma, do akej miery členské štáty Rady Európy vedeli o nezákonnom vydávaní osôb cudzím tajným službám, ktorých bolo viac než sto. "Je možné, aby mohlo 25 agentov cudzej tajnej služby uniesť niekoho bez toho, aby o tom krajina, kde sa to udialo, vedela?" opýtal sa Marty v súvislosti so zisteniami, že vo februári 2003 uniesla CIA v Miláne Egypťana Abou Omara a v Macedónsku Nemca libanonského pôvodu Khaleda el Masriho, ktorých odviedli na vyšetrovanie do krajín umožňujúcich mučenie. Podľa poslanca bude musieť vyšetrovanie RE viesť aj k posudzovaniu činnosti tajných
služieb.
Celé vyšetrovanie má byť ukončené do marca, pričom Parlamentné zhromaždenie RE bude o záverečnej správe hlasovať v júni.
Slovenské úrady zatiaľ nevyhoveli Dickovi Martymu, ktorý požiadal všetky členské štáty o informácie týkajúce sa možnej existencie tajných väzníc CIA na ich území. Včera to potvrdili slovenskí členovia delegácie v PZRE. "Táto situácia nebola u nás monitorovaná, ale dostali sme dotazník, ktorý slovenskú vládu žiada, aby sa vyjadrila. Otázkou sa budeme zaoberať aj na Slovensku, lebo podozrenia existujú. Každý štát by si mal vyjasniť, či tieto podozrenia vie vyvrátiť, alebo ostane s otáznikom," uviedla šéfka delegácie NR SR, poslankyňa Beáta Brestenská. Dodala, že táto téma sa zatiaľ nedostala ani na rokovanie bezpečnostného výboru slovenského parlamentu. "Komisia PZRE má viesť k tomu, aby sme aj doma vo vládach av tajných službách dodržiavali zákony," pripomenul poslanec Vojtech Tkáč. "V správe sa Slovensko nespomína a ani o tom neviem," uviedol poslanec. Brestenská zároveň dúfa, že slovenskí členovia dočasného vyšetrovacieho výboru Európskeho parlamentu Monika Beňová a Miroslav Mikolášik budú so slovenskými orgánmi úzko spolupracovať. Výbor EP vyšetrujúci aktivity CIA v európskych krajinách sa prvý raz stretne zajtra v Bruseli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
