križovníkov sv. Hrobu v Chmeľove megešský majetok od východu po Topľu. Križovníci v tomto prostredí vykonali pravdepodobne strážnu a misijnú činnosť. V inom dokumente sa hovorí, že v Hanušovciach sa nachádzal kláštor Johanitov v roku 1280, od ktorého by mohol byť odvodený názov usadlosti. O prítomnosti Johanitov v tomto meste svedčia mnohé iné zaujímavosti.

Pokojné kresťanské spoločenstvo narušil príchod bratríkov v polovici 15. storočia. Tí prenikli na naše územie od severu z Poľska okolo tokov Popradu a Torysy až do vnútrozemia východného Slovenska. Po príchode tzv. "českých spanilých jázd" v roku 1431 - 1433 sa ich hlavné velenie sformovalo pod hejtmanom Petrom Aksamitom na Plavečskom hrade. V Hanušovciach a okolí vznikla silná vojenská jednotka bratríkov, ktorým velil hajtman Ján Talafus. Navzájom sa oslovovali "brat" a od toho je ich názov "bratríci" Boli to stúpenci učenia Jána Husa. Na našom území vystupovali predovšetkým proti cirkevným hodnostárom a bohatej šľachte. Boli porazení najskôr pri Blatnom Potoku v roku 1458 a definitívne víťazstvo nad nimi zaznamenal kráľ Matej Korvín v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch.

Bratríci zanechali hlboké stopy v myslení a konaní miestneho obyvateľstva. Ľudia sa ešte nedokázali spamätať z bratríckeho ťaženia a začiatkom 16. storočia sa aj do týchto častí Uhorska začali šíriť myšlienky ďalšej vlny reformácie z Nemecka.

Reformácia nadobudla obrovské rozmery počas stavovských a kuruckých bojov v 17. storočí. Na popularite získavala evanjelická cirkev v mestách s nemeckým obyvateľstvom v Prešove, Bardejove, Sabinove ale aj v Hanušovciach a iných usadlostiach Šariša. Už v roku 1600 im v meste patril r. k. kostol Nanebovzatie P. Márie a zmocnili sa ďalšieho majetku katolíkov. Je pravda, že reformácia prinášala so sebou pokrok, kultúru a vzdelanie, ale na druhej strane aj nepokoje, biedu a skazu. Po porážke povstania Františka II. Rákociho v roku 1711 sa nastolil tvrdý proces rekatolizácie, podporovaný cisárskou mocou Habsburgovcov. O niekoľko rokov neskôr v roku 1717 bol v Hanušovciach evanjelikom odobratý kostol a ten sa prinavrátil katolíkom

Rakúsky cisár Jozef II. v roku 1781 vydal známy "Tolerančný patent", ktorý značnou mierou prispel k zmierneniu náboženského napätia v krajine. Túto skutočnosť využili Židia, ktorí sa v meste začali usadzovať a zveľaďovať svoju náboženskú obec. V roku 1850 ich v meste žilo 338 a tvorili okolo 20 percent z celkového počtu obyvateľov Hanušoviec. Mali svojho rabína a čoskoro si postavili drevenú a neskôr murovanú synagógu. Po druhej svetovej vojne aj ona bola odstránená a po tejto komunite sa zachoval len cintorín a spomienky. Dnes sa k židovskému náboženstvu v meste nehlási nikto.

Hanušovce majú okolo 3100 obyvateľov. K r. k. náboženstvu sa hlási približne 1400, čo je 46 percent z celkovej populácie mesta. Evanjelikov je 1100 a tvoria 36 percent obyvateľstva mesta. Treťou náboženskou skupinou sú gréckokatolíci, ktorých tam žije 141 (4,8 percenta). Registrované sú aj ďalšie náboženské zoskupenia: Adventisti siedmeho dňa, Apoštolská cirkev Slovenska, Modrý kríž a Svedkovia Jehovovi.

Najvzácnejšou a najstaršou sakrálnou pamiatkou Hanušoviec je r. k. kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v prvej polovici 14. storočia. Až do roku 1438 bol zasvätený Všetkým svätým. V kostole sa zachovali niektoré pamiatky po krížovníkoch sv. Hrobu. Samotná stavba je ranogotická, ale nachádzajú sa v nej prvky románskeho a mladšieho barokového slohu. Pri poslednej oprave v roku 1997 boli niektoré jeho artefakty reštaurované. Pri tejto oprave bol objavený epitaf s rodovým erbom Jána Sóosa, ktorý tam bol pochovaný ako posledný z rodu v 18. storočí. V blízkosti kostola je vzácna renesančná zvonica zo 17. storočia. Obidve sakrálne pamiatky sa nachádzajú v mestskej pamiatkovej zóne.

Po odobratí kostola evanjelikom a jeho vrátení katolíckej cirkvi v 17. storočí, veriaci tejto spoločenskej skupiny obyvateľstva navštevovali bohoslužby v Chmeľove. V roku 1783 si postavili svoj vlastný v štýle "tolerančných kostolov" bez veže. Na jeho stavbu prispeli aj niektorí šľachtici. V roku 1820 sa na tejto klasicistickej stavbe uskutočnili rozsiahlejšie opravy a kostol dostal aj terajšiu podobu veže. Pribudli na ňom aj prvky empírového slohu. Niektoré vnútorné zariadenia sa nachádzajú vo Vlastivednom múzeu (rokokovo-klasicistická kazateľnica).

Hanušovce nadobúdajú charakter malého moderného mestečka, v ktorom sa dodnes oproti iným mestám Šariša zachovala početná evanjelická cirkev.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.