premiér Ahmed Kurája z hnutia Fatah, ktoré utrpelo jasnú porážku, oznámil rezignáciu. Fatah vylučuje koalíciu s Hamasom a vyjednávanie s militantnou organizáciou odmieta aj Izrael. Medzinárodná verejnosť reaguje na výsledky parlamentných volieb bezradne a Európska únia hovorí o "úplne novej situácii" na Blízkom východe.
Podľa predbežných vyjadrení ústrednej volebnej komisie si väčšinu v Palestínskej legislatívnej rade v stredajších voľbách zaistilo militantné hnutie Hamas, ktoré americké ministerstvo zahraničných vecí a Európska únia eviduje ako teroristickú organizáciu. Hamas očakáva v 132 člennom parlamente - Palestínskej zákonodarnej rade 77 mandátov.
V súvislosti s predbežnými výsledkami volieb zvolal úradujúci izraelský premiér Ehud Olmert krízové zasadnutie vlády. Ide o najvážnejšiu situáciu, ktorej úradujúci premiér čelí od 4. januára, keď hospitalizovali premiéra Ariela Šarona. Izraelská vláda sa ešte v stredu vyjadrila, že prípadná účasť Hamasu v palestínskej vláde zabráni obnoveniu mierového procesu v regióne. Bývalý izraelský veľvyslanec v USA a dlhoročný bezpečnostný poradca premiéra Ariela Šarona Salman Šoval porovnal situáciu na palestínskych územiach s volebným víťazstvom Adolfa Hitlera v Nemecku v roku 1933. Demokratické voľby priviedli k moci nedemokratickú teroristickú stranu, ktorá hlása zničenie Izraela, povedal Šoval v rozhovore pre nemecký verejnoprávny rozhlas.
Európska únia v reakcii na výsledky volieb uviedla, že je pripravená rokovať s akoukoľvek palestínskou vládou, pokiaľ sa táto vláda bude usilovať o mierové riešenie konfliktu na Blízkom východe. "Počítame so spoluprácou s akokoľvek zloženou palestínskou vládou, pokiaľ bude odhodlaná presadzovať svoje ciele mierovou cestou," povedala vo štvrtok komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová. "Nejde o politické strany, ale o ľudské práva, vládu zákona, demokratické princípy," konštatovala Ferrerová-Waldnerová. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Javier Solana uviedol, že víťazstvo Hamasu stavia EÚ do "úplne novej situácie" a oznámil, že výsledok palestínskych volieb bude témou stretnutia ministrov zahraničných vecí európskej dvadsaťpäťky v pondelok v Bruseli.
Hamas odmieta právo Izraela na existenciu a nesie zodpovednosť za takmer 60 samovražedných atentátov na území židovského štátu. Podľa predstáv militantného hnutia by budúcemu palestínskemu štátu malo patriť celé územie dnešného Izraela. Hamas profitoval z nespokojnosti Palestínčanov s dvanásťročnou vládou strany Fatah, ktorú sprevádzala rozsiahla korupcia, klientelizmus a neriešené sociálne problémy. Hamas zatiaľ neprejavil viditeľnú snahu rozísť sa so svojimi teroristickými praktikami a nekompromisne odmieta odzbrojenie svojich bojovníkov. Mnohí obyvatelia Palestíny považujú Hamas, ktorý prevádzkuje sieť detských jasiel, škôl a jedální pre chudobných, za dobročinnú organizáciu. Podľa nich plní úlohy v oblastiach, v ktorých palestínska štátna správa zlyháva.
O palestínskych voľbách budú v pondelok v Londýne diskutovať aj predstavitelia takzvaného Blízkovýchodného kvarteta, teda Spojených štátov, Ruska, Európskej únie a OSN. Blízkovýchodné kvarteto pred časom vypracovalo mierový plán na riešenie konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi známy pod názvom cestovnú mapa.
Americký prezident George Bush v reakcii na odhady výsledkov palestínskych volieb potvrdil odmietavý postoj svojej vlády k Hamasu. Spojené štáty podľa neho nebudú rokovať s hnutím, kým neukončí svoju kampaň s cieľom zničiť Izrael. Hovorca Bieleho domu Scott McClellan odmietol povedať, či USA zastavia pomoc Palestínčanom, ak Hamas vstúpi do novej vlády. Jasne však dal najavo postoj Washingtonu. "Nerokujeme s Hamasom. Hamas je teroristická organizácia. Za terajších okolností v tom nevidím nijakú zmenu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
