slovenských rodín. Ocenenie z rúk chargé d¤affaires Izraelu pre SR Galita Ronena prevzali poväčšine synovia a dcéry záchrancov. Za ukrývanie a záchranu židovských rodín vyznamenali Zuzanu a Pavla Havlíkovcov, Helenu Smardovú a jej syna Rajmunda, Emu a Viktora Ruttkayovcov, Jozefu Blažekovú, Karola Blanára a rodičov Katarínu a Vincenta, Margitu a Pavla Terianských, Annu a Juraja Reptovcov.
"Ten, kto zachránil život jedinému človeku, zachránil celý svet. Vy ste zachránili celý svet niekoľkokrát a sme vám za to vďační," povedala včera počas slávnostného ceremoniálu v bratislavskom Primaciálnom paláci Galit Ronen. Izraelská Chargé d¤Affaires pre SR spomenula vlastnú tragickú skúsenosť z vojny, keď sa z jej rodiny ako jediný zachránil starý otec. Ronen pripomenula aj ďalšiu židovskú múdrosť. Existujú hviezdy, ktorých žiaru vidieť, aj keď dávno vyhasli. A existujú ľudia, ktorí osvetľujú svet, aj keď už nie sú medzi živými. Tieto svetlá zvlášť dobre vidieť, keď je noc tmavá. Osvetľujú ľudstvu cestu, podotkla Ronen.
Vedúci Kancelárie prezidenta SR Milan Čič vyjadril oceneným vďačnosť za to, že povýšili ľudskosť a charakter nad vlastné bezpečie. "Prekonali strach na záchranu životov," vyzdvihol. Hrôzy holokaustu podľa neho stále pripomínajú, akú hodnotu má ľudský život, tolerancia a vzájomná úcta medzi národmi a rasami.
"Nikto presne nevie, koľko nežidovských občanov riskovalo svoj život počas holokaustu, aby zachránili Židov," konštatoval riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan. Slovensko má v prepočte na obyvateľov najviac vyznamenaných ocenením Spravodliví medzi národmi. Aj keď je z roka na rok ťažšie získavať dôkazy a zachytávať jednotlivé príbehy vzhľadom na to, že množstvo záchrancov i zachránených už nie je medzi živými, Mešťan sa domnieva, že v najbližších rokoch pribudnú k vyznamenaným ďalší statoční slovenskí občania.
Gabriela Y. Karin-Foldesová, ktorú ako 12-ročnú spolu s rodinou v čase vojny ukrýval Karol Blanár s rodičmi Vincentom a Katarínou, zdôraznila, že nebyť obetavosti ich záchrancov, neprežil by vojnu nielen nikto z ich rodiny, ale na svet by neprišli ani jej deti a vnukovia. Táto myšlienka podľa nej môže "hriať" všetkých mnohých "bezmenných", ktorí počas holokaustu Židom pomáhali.
"My sme to robili z dôvodov humánnych, zachrániť ľudí, kde sa to dalo. Boli sme si vedomí možných dôsledkov, ale aj tak sme schovali a boli sme radi, že celá akcia sa skončila úspešne," poznamenal na margo pomoci Židom brat Karola Blanára Vincent. Ich rodina počas vojny ukrývala viac ako desať prenasledovaných Židov.
Dcéra Nadežda evanjelického farára Pavla Terianského, ktorý ukrýval na svojej fare dve židovské rodiny, spomínala so zachránenou Margitou Reinerovou na neochvejnosť svojho otca. "Bol výnimočný, zázračný," komentovala Reinerová Terianského. Ako príklad uviadla príchod Nemcov so psami na faru, ktorú chceli obsadiť. Ich skrýšu v práčovni však "nezaňuchali" a nezaštekali. "Tie psy nemohli brechať, lebo som sa modlil," reagoval vraj evanjelický farár s neotrasiteľným pokojom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
