Veľa vecí robí život pohodlnejším. Auto, počítač, hypermarkety. Máločo je však také potrebné ako majstri.
Majstri svojho remesla. Vodár, stolár, mäsiar, holič, elektrikár, pekár, kožušník, krajčír.
Nie je to blbosť, ako sa na prvý pohľad v trhovej ekonomike zdá. Odtrhne sa vám maličkosť na obľúbenej veci a ak nemáte svojho kožušníka, ste nahratý. Idete sa strihať k inej kaderníčke a nestačíte sa čudovať, aká paskuda sa díva zo zrkadla. Treba vám vymeniť nefunkčný splachovač, no kto k vám príde cez celé mesto pred štedrým večerom kvôli štyrom stovkám?
Osobný vodár.
Ľudia by mali mať svojich majstrov. Odborníkov, ktorí upečú najlepšiu briožku, vysečú najkrajšieho orecha zo stehna, ponúknu lahodný zrelý syr vo vašom obchode. Nič z toho nenájdete v anonymnom hypermarkete. Vymenia žiarovku v prednom svetlomete, pretrú nešikovným manželom zašpinenú chodbu, vyvrtajú potrebnú dieru do steny. Skúste to riešiť prostredníctvom veľkých firiem a ošediviete.
Majstrov, ktorí rozumejú remeslu, na ktorých sa môžete spoľahnúť, že vymývajú trúbky a pivo je studené aj v lete. Majstrov, ktorí svoje povolanie milujú, ktorí sa zaň nehanbia, ba práve naopak, pochopili, že svet sa nemôže skladať iba z právnikov, lekárov, inžinierov a politikov. Že srdce, vložené do práce a produktu splodí radosť v inom srdci, že láska k remeslu povznesie ducha i tovar, že a mohol by som dlho obkecávať podobné hovadiny.
Potom je svet krajší, problémy sú ľahšie ako fifipierko a ani pokazená mraznička nepokazí silvester. Zavolám Ďoďa a Ďoďo je tu než bys řekl švec (česky co by dub).
A nejde len o remeslo ako také. Ešte je tu teplé ľudské slovo, pochopenie a praktické výhody, ako že sa netreba prezliekať z umastenej teplákovej súpravy, lebo Ďoďo vás už videl aj v obtiahnutom bielom tielku a neodpadol.
Každý by mal mať svojich umelcov praktického života. Cukrárku, operku, upratovačku, taxikára, murára, obuvníka, kuchára, detepáka* (prepáč Erik). Uľahčujú život, robia ho lepším, krajším a pohodlnejším.
Škoda len, že taký redaktor je na prd. Nikto ma nezavolá, poď mi napísať sťažnosť na úrad. Prídem, zoštylizujem a poviem: päťstovečka. Nie, ľudia si píšu žiadosti a sťažnosti sami. No a potom sa nesmú čudovať, že hovno vybavia.
Ale neberte to, že sa vnucujem.
Ja len aby reč nestála, keď už ste si kúpili SVOJE OBĽÚBENÉ noviny.
* detepák - majster na počítače a internet
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
