hrebeň. Tieto mohutné horské formácie sa stretávajú v centrálnej časti Veľkej Fatry a miestom ich styku je vrchol Ploská (1 532 m). Jej masív zároveň z juhu uztvára najdlhšiu dolinu pohoria, 25-kilometrovú Ľubochniansku, ktorá oddeľuje obe spomínané hrebeňové vetvy.
Ploská je veru hodná svojho mena. Nevyniká totiž smelým, ostrým profilom, ale jej mohutný masív má vo vrcholovej časti nevšedný charakter plošiny. Z nej spadajú do okolitých dolín, najmä na sever a juhozápad, mimoriadne strmé a v zime veľmi lavinózne svahy. V týchto miestach sa vyvinuli aj periglaciálne kotly, ktoré inak vo Veľkej Fatre nie sú bežné. Netypický tvar Ploskej je jedným z dokladov teórie o zarovnaných povrchoch v Karpatoch. Inak povedané, pred treťohornými pohybmi, ktoré rozčlenili pohorie približne do dnešnej podoby, tu existovala tzv. stredohorská roveň, teda len málo členitý povrch. Tento fakt má pre praktického turistu jeden nepríjemný dôsledok - vrchol Ploskej neposkytuje taký výhľad, ako by sa dalo predpokladať, lebo v tom bráni práve plochý reliéf. Inak je však Ploská veľmi zaujímavým, v slovenských horách jedinečným vrchom.
Podiel na tom majú aj lúčne spoločenstvá, ktoré rastú najmä vo vrcholových partiách. Obsahujú niekoľko zaujímavých druhov. Svahy Ploskej boli roky spásané ovcami a dobytkom, vytvorili sa tu typické hole so zníženou hornou hranicou lesa, na ktoré však neblaho pôsobí erózia a zimné ničivé lavíny.
BEDEKER
Prístup: Na Ploskú a v jej okolí je hustáb sieť značených chodníkov, ktoré sú využívané najmä v lete. V zime môže byť tento vrchol nebezpečnou pascou, pri chôdzi na ňom sa treba striktne držať tyčového značenia, pri zvýšenom lavínovom nebezpečenstve a zlom počasí oň radšej vôbec nepokúšať! V lete sú možnosti výstupu z Liptovských Revúc (žltá, 2 h), hrebeňom od Krížnej cez Ostredok (červená, 2:45 h), alebo od blízkej chaty pod Borišovom (45 min.).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
