ľudská a prirodzená reakcia. Nevedno, či presne tak to Liška aj myslel, alebo majú pravdu pochybovači, ale posolstvo môže znieť asi takto: Tragédia, ktorá sa stala, je taká hrozná, že zoči-voči bolesti pozostalých sa nepatrí zotrvávať v pozícii, ktorá je s katastrofou spojená. A každé ráno, keď vstúpim do úradu, mi bude pripomínať zodpovednosť, aj keď nenesiem priamu ani nepriamu vinu. Alebo tak nejako.
Špekulácie, ktoré sa vzápätí rozbehli o bočných či zadných motívoch Liškovho kroku, sú výpoveďou o tom, ako sa konšpirácia a prezumpcia zla v politike utáborili do tej miery, že sa nezastavia ani pred majestátom smrti. Vyznamenal sa tentoraz Pavol Hrušovský, ktorého komentár, že "chcem veriť, že jeho rozhodnutie bolo naozaj od srdca a nie rozhodnutím politickej strany", je veľmi necitlivý. Domnienka úskoku, švindľa v hlave predsedu KDH už tak zdomácnela, že sa nedokázal zdržať, aby verejne upozornil (aj pozostalých), že je tu strana - SDKÚ - čo možno vytĺka zo smrti vojakov nejaký kapitál. On síce "chce veriť", že nie, ale - možno. Nechutné. Podobne Bugárova poznámka, ktorý, aby zverejnil rovnaké podozrenie, vyjadril údiv nad tým, že prečo Liška neodstúpil hneď, ale až po 7 dňoch...
Samozrejme, presne pred týždňom bolo na tomto mieste napísané, že odstúpenie by SDKÚ politicky pomohlo. Vylúčiť kalkul sa nedá. Jedna vec je ale upozornenie komentátora na vedľajší efekt akcie a celkom iná vec sú zlomyseľnosti ex post z úst ústavného činiteľa. V koalícii sa vzťahy opäť napínajú (výhrada svedomia), ale nad čerstvými hrobmi a smútkom blížnych sa nesmie verejne špekulovať... Iste, Liškovo rozhodnutie nezapadá do imidžu SDKÚ ako strany moci, ktorej ministri by sa nechali aj zamurovať v kancelárii, aby ich odtiaľ nevyvliekli. No - život a dokonca ani ministri SDKÚ nie sú čiernobieli.
Liška zdvihol latku vysoko. Vlády, ktoré prídu po tejto, budú s touto mierkou konfrontované. Ale pozor: O precedense pre budúcnosť (ako trúsili rôzne zdroje) v nejakom paušálnom význame je omyl hovoriť. Tu išlo o reakciu na špecifickú tragédiu mimoriadneho rozsahu. Je skrátka rozdiel medzi katastrofou, kde zahynie 42 ľudí bez explicitného zavinenia, a situáciou, kde sa minister síce morálne znemožní (napr. podpíše zmenky), ale dopad na verejné financie, tobôž na životy ľudí to nemá žiadny... Mechanické porovnávania, napr. že v Portugalsku spadol most a minister odstúpil, tak aj na Slovensku sa musí odstupovať, keď spadne lietadlo, sú neprípustné zjednodušenia. Každý príbeh je jedinečný, má vlastnú kauzalitu a verejnú rezonanciu. Je veľmi dobre, ak ústavný činiteľ cíti aj nepriamu politickú zodpovednosť. Nemožno ju však automaticky vymáhať v situácii, kde je zodpovednosť nejasná.
Otázka, že ako je na tom so zodpovednosťou Liška, ale zostáva aj po jeho abdikácii úplne otvorená. Hlasy, že iba predbehol výsledky vyšetrovania, po ktorých by sa tlaky na demisiu dostavili, sú tiež iba špekulácie. Prípadné zistenia o hrubých zlyhaniach ľudského faktora, o ktorých sa šušká, by napríklad otázku zodpovednosti ministra nastolili. Profesionálny a morálny stav vojska predsa musí byť v nejakom vzťahu s prácou rezortného šéfa.
Bez ohľadu na závery vyšetrovania, nezávisle od tejto tragédie a navzdory výskumom verejnej mienky, ktoré hovoria o vysokej dôvere ľudí k armáde, treba povedať jednu vážnu vec: Situácia v ozbrojených silách vôbec nie je na úrovni požiadaviek doby. Mentalita a reflexy mnohých vojakov z povolania sa veľmi nezmenili od čias Varšavskej zmluvy. Obranyschopnosť štátu je minimálna, mimo niekoľkých špecializácií, určených na medzinárodné misie, daňoví poplatníci vydržiavajú Potemkinovu dedinu. Nešťastie na kopci Borsó bolo iba najväčšie, ale zďaleka nie prvé v armáde. Je nesporné, že situácia je v nejakom vzťahu s veliacimi dôstojníkmi i Generálnym štábom. A ich zloženie je zase vo vzťahu s politickým vedením štátu. Liška zaiste nie je zodpovedný za stav, ku ktorému prišiel. Nijaké zásadné kroky, ktoré by viedli k transformácii (okrem dokončenia profesionalizácie), ale nevykonal. Rýchle rozhodnutia, týkajúce sa modernizácie letectva, ktoré po nástupe urobil, stavia jeho terajšia demisia do azda zhovievajšieho svetla. Nemení však nič na fakte, že koncepcia bola vyrobená netransparentne, bez verejnej debaty a nevidieť jej racionálny zmysel. Vyšetrovanie súvislosti potvrdí či vyvráti, podstatné je, aby bolo rýchle a nevyšumelo v návale nejakých škandálov do vesmíru. Pretože toto je kauza, kde má verejnosť absolútne právo dozvedieť sa pravdu. Hoci aj nepríjemnú - pre kohokoľvek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
