Šikan v ruskej armáde šokoval svet
Moskva (TASR) - Asi tristo ľudí včera demonštrovalo pred sídlom moskovského rezortu obrany proti mučeniu nováčikov ozbrojených síl na tankovej akadémii v Čeľjabinsku, ktoré malo pre jedného z vojakov prezenčnej služby tragické následky v podobe amputácie oboch dolných končatín a genitálií. Mnohí z prítomných študentov, ale aj skôr narodených občanov niesli transparenty s kritikou velenia armády. Demonštranti požadovali rezignáciu ministra obrany Sergeja Ivanova, ba aj prezidenta Vladimira Putina. Na podobnej protestnej akcii v Jekaterinburgu, sídelnom meste oblasti, ktorej súčasťou je na Urale aj Čeľjabinsk, sa zúčastnili desiatky nespokojných občanov.
Sergej Ivanov uvoľnil v piatok z funkcie generálmajora Viktora Sidorova, šéfa čeľjabinskej tankovej akadémie, kde došlo k brutálnej šikane. Zároveň nariadil vyšetriť príčiny, prečo armádni predstavitelia podali správu o incidente až po 25 dňoch, a potrestať dôstojníkov, ktorí sa prípad snažili utajiť. Vojenský generálny prokurátor Alexander Savenkov informoval, že Sidorov čelí obvineniu zo zneužívania svojho úradu a zatajovania zločinu.
Osemnásťročného vojaka Andreja Syčeva počas vianočných sviatkov bili a mučili jeho starší kolegovia. Hospitalizovali ho až niekoľko dní po incidente, keď sa už nachádzal vo vážnom zdravotnom stave a nebol schopný postaviť sa na nohy. V dôsledku zranení dostal do nôh gangrénu a musel podstúpiť amputáciu oboch nôh a pohlavných orgánov. Do armády ho údajne prijali s rozšírenými cievami, ktoré nápor krutej bitky nevydržali. Predmetom záujmu prokuratúry je aj, prečo vojakovi neposkytli okamžitú pomoc lekári v mieste incidentu. Šikanovaniu sa nevyhlo ani niekoľko ďalších vojakov, vyviazli však len s ľahkými poraneniami.
Vojenská polícia zatkla už sedem príslušníkov ozbrojených síl dôvodne podozrivých z účasti na tomto brutálnom čine. Podľa informácií Ministerstva obrany Ruskej federácie prišlo pri prejavoch šikany vlani o život 16 vojakov a ďalších 276 spáchalo samovraždu, čo je trojnásobok tejto tristnej bilancie z roka 2004.
Od katastrofy raketoplánu Challenger uplynulo 20 rokov
Cape Canaveral (TASR) - Na floridskom Kennedyho vesmírnom stredisku si v sobotu pripomenuli obete nehody raketoplánu Challenger, ktorý pred 20 rokmi vybuchol 73 sekúnd po štarte. June Scobeeová Rodgersová, vdova po veliteľovi raketoplánu Dickovi Scobeem, položila veniec z ruží a karafiátov k pamätníku na počesť zahynuvších astronautov, len pár kilometrov od rampy, z ktorej Challenger 28. januára 1986 vyštartoval na osudný let. Pri nehode zahynulo všetkých sedem členov posádky a zábery výbuchu otriasli Spojenými štátmi. Asi 250 ľudí sa zúčastnilo na obrade venovanom pamiatke na Scobeeho, pilota Mika Smitha, astronautov Ellisona Onizuku, Judy Resnikovú, Rona McNaira a Grega Jarvisa, ako aj Christu McAuliffeovú, ktorá sa mala stať prvou učiteľkou vo vesmíre. Pamätník je venovaný aj siedmim obetiam nehody Columbie, ktorá sa pri návrate na Zem rozpadla v roku 2003 nad Texasom, ako aj trom astronautom Apolla 1 zabitým v roku 1967 pri požiari počas skúšky štartovacej rampy. Prítomní boli aj niektorí príbuzní posádok Columbie a Apolla 1. Vyšetrovanie nehody Challengera odhalilo, že Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) sa viac starala o plnenie plánov letov a vzťahmi s verejnosťou ako o bezpečnosť a rozumné rozhodovanie. Zodpovednosť za výbuch nakoniec pripísali zle navrhnutému tesneniu podporných rakiet na pevné palivo, ktoré v chladnom počasí stvrdlo a stratilo požadované vlastnosti. V čase štartu bolo na Floridu nezvykle chladno, len dva stupne Celzia. Inžinieri dodávateľskej firmy, ktorá bola zodpovedná za tesnenie, protestovali proti štartu za tak nízkej teploty, ich vedúci však obavy NASA netlmočili.
Autor: Katovice (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
