Vojenské lietadlo AN
Z hľadiska legislatívy toto zariadenie na palube nemuselo podľa neho byť. Na lietadle však bol rad ďalších zariadení, ktoré informujú pilota o jeho aktuálnej polohe, zdôraznil. Môže použiť v určitom mode napríklad meteorologický radar a rádiovýškomer. Otázka zabudovania spomínaného zariadenia sa nastolila podľa Mikušku v roku 2004. S vybavením lietadiel takýmto systémom sa počíta až v ďalšom období v závislosti od finančných zdrojov. Zabudovanie zariadenia aj do lietadiel inej triedy by si vyžiadalo približne sto miliónov korún.
Lietadlá AN-24, aj keď sú morálne zastarané, sú podľa Mikušku stále bezpečné. Vyrobených bolo 1332 kusov tohto typu lietadla, počet katastrof predstavuje 130.
Nesúhlasí s názorom, že piloti nie sú dostatočne vycvičení. Nedá sa však podľa neho porovnať nálet vojenského dopravného pilota s náletom pilotov komerčných spoločností. Pilot havarovaného stroja nalietal podľa neho za rok 200 hodín, čo je blízko k optimálnemu náletu a nemožno ho považovať za nebezpečný. Odmieta tiež, že by k viacerým leteckým nehodám v krátkom čase došlo v dôsledku zlého manažmentu.
S modernizáciou strojov Antonov sa začalo v roku 2001. Z dôvodu zavádzania štandardov NATO, nových predpisov pristúpila armáda k úprave komunikačných, navigačných a identifikačných systémov lietadla. Zabudovaná bola napríklad rádiostanica, satelitný navigačný prijímač GPS a taktický navigačný systém Takan a ďalšie zariadenia na navigáciu a odpovedací systém APX 117. Došlo tiež k zlepšeniu bezpečnostných ukazovateľov, uviedol Mikuška.
Poukázal na vybavenie antikolíznym majákom a antikolíznym systémom Tekas, ktorý slúži na zníženie nebezpečenstva nehody s druhým lietadlom. Už spomínaný modernizovaný nový trojdimenzionálny radar vo svojom režime umožňuje prehľadanie povrchu zeme tak, aby bol pilot varovaný pred nebezpečnými útvarmi, pohoriami. Vymenilo sa tiež záznamové zariadenie. Modernizácia havarovaného lietadla stála 92 miliónov korún.
Proces obstarania nových dopravných lietadiel sa už naštartoval. Minulý rok minister obrany Juraj Liška schválil informačnú správu o nadobudnutí nových dopravných kapacít, uviedol ďalej Mikuška. Terajšie lietadlá totiž svojou kapacitou nepostačujú na plnenie úloh dopravného letectva ozbrojených síl, a to aj z hľadiska budúcnosti. "Celková operačná potreba vzdušných síl je trošku iná, ako sú naše schopnosti, ako sú schopnosti našej ekonomiky túto operačnú potrebu kryť a aké nám povinnosti vyplývajú z toho, že sme zapojení do euroatlantických štruktúr," povedal.
Keby sa to malo všetko riešiť len nákupom novej techniky, armáda by si podľa neho zruinovala svoj rozpočet. Riešiť sa to bude preto aj výmenou kapacít s inými krajinami alebo prepravou komerčnými spoločnosťami.
Hlavný inžinier letectva vzdušných síl Jaroslav Kuča informoval, že každé lietadlo má svoju dobu životnosti, ktorú stanovuje výrobca a počas nej absolvuje generálne opravy. Počas nich demontujú všetky agregáty, ktorých je asi tisíc, a každý z nich sa testuje. Od roku 1993 sa urobilo 115 generálnych opráv slovenských lietadiel a vrtuľníkov. Od poslednej generálnej opravy lietadlá AN-24 nalietali približne 1 350 hodín. V priemere lietadlá AN-24 nalietali 10- až 11-tisíc km a stotisíc hodín bez leteckej nehody.
Kuča tiež potvrdil, že každý pilot je vycvičený aj na riešenie zvláštnych prípadov počas letu a vie, ako má postupovať pri poruche.
Naďalej platí v armáde všeobecný zákaz lietania na strojoch Antonov, kým sa nezistí hlavná príčina katastrofy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
