uznanie Saulimu Niinistovi ako silnému protikandidátovi. "Muž prehral," vyhlásil Niinisto (57) z konzervatívnej opozície po tom, ako priznal porážku bozkom na ruku prezidentky, ktorá je prvou ženou na poste prezidenta v histórii Fínska.
Podľa konečných výsledkov ju v druhom kole prezidentských volieb podporilo 51,8 percenta voličov. Bývalý minister financií a prezident Európskej investičnej banky Sauli Niinistro získal 48,2 percenta hlasov. Na voľbách sa zúčastnilo 77 percent oprávnených voličov.
Halonenová bola jasnou favoritkou po tom, čo so 46 percentami hlasov 15. januára vyhrala prvé kolo volieb, v ktorých jej protivník získal len 24-percentnú podporu.
Od svojho nástupu na post prezidentky v roku 2000 sa Halonenová teší vysokej popularite v krajine, ktorá ako prvá v Európe poskytla ženám volebné právo. Prezidentka pravidelne pláva v ľadových vodách Baltického mora a chodí na hodiny brušného tanca.
Halonenová sa zasadzuje za neutrálnu zahraničnú politiku svojej krajiny. K vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie (NATO) sa prezidentka stavia menej nadšene ako Niinisto. Členstvo v NATO je pre Fínsko, ktoré zdieľa 1 300 kilometrov dlhú štátnu hranicu s Ruskom citlivou otázkou.
Podľa riaditeľa helsinského inštitútu pre zahraničné vzťahy Tapaniho Vaahtorantu znamená Halonenovej víťazstvo pre krajinu s 5,2 miliónmi obyvateľov skutočnosť, že nevstúpi do NATO počas nasledujúcich šiestich rokov jej funkčného obdobia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
