milú pozornosť - nové hlasovacie karty. Veľmi presvedčivé: Špekulovať o niečom inom ako "technická chyba zariadenia", ktoré údajne nesprávne identifikovalo kartu Jána Bielika (KDH), už teraz nikto nebude. Napriek tomu by voličov azda viac potešilo, keby zákonodarcom ktosi podaroval - nový rozum. Toho sa ale nedočkáme, je vylúčené, aby sa na dramaturgii, ktorá pije nervy a krv všetkým, čo parlamentné divadlo ešte sledujú, do volieb čosi zmenilo. A je tu ešte jedna zlá indícia - nezmení sa nič ani po voľbách.
Repríze hlasovania o protiprivatizačnom uznesení Smeru, ktoré si vyžiadal Zala osobne - tentoraz už nie z Austrálie - ani nové karty nepomohli. Všetko zostalo po starom, ani správu o "koncepcii rozvoja letísk" nemusí vláda predložiť. Jeden úžitok však táto konfrontácia síl hneď z výkopu priniesla; opozícia v parlamente má silu 65 mandátov, čo bola presne podpora, ktorú rezolúcia dostala. Za týždeň teda v NR SR koalícia ani opozícia nijakú "posilu" nenakúpila ani nepredala. Návrh Tibora Cabaja, aby sa otvorila rozprava o korupcii v parlamente, teda bol právom zamietnutý... Z opozičného skóre - 65 - si môžeme so "štatistickou chybou" plus-mínus dva hlasy odvodiť, ako budú vyzerať ostré hlasovania o odvolávaní ministrov, ak sa vôbec dostanú na plénum. Neotestovali len nové karty, ale aj pomery. Tie sa nezmenili, takže cifra 65 len nepriamo podčiarkla márnosť a hlúposť agendy, mimo ktorej opozícia inú ani nemá. Aby bol návrh na ktorúkoľvek nedôveru úspešný, potrebujú 76 hlasov…
Minister zdravotníctva je jasný - teda návrh. Prišiel už včera. Smer vyzbieral 34 podpisov na Zajaca. Chudák - reforma sa mu rozpadla, a ešte sa musí obhajovať v NR SR. Žiadna sláva. Uvidíme, či Slobodné Fórum dotiahne aspoň do programu svoj návrh na odvolanie Prokopoviča. Keby áno, uvidíme unikátnu situáciu - taká vydarená privatizácia, ako letiská na 2 kolá, už dávno na Slovensku nebola. Ak vôbec bola. Nedôveru Tóthovi odložil Mečiar, teda HZDS, na polovicu februára, lebo - "budú čakať na kroky premiéra". O tom, ako si poradia komunisti so "svojím" Froncom, nie sú žiadne informácie. Táto fašiangová nádielka je ale najjasnejším dôkazom, že parlament si už celkom zamenili s divadlom. Kritika opozičných avantúr je už otravná, ale tvrdošijnosť, s akou sa pridržiavajú atrakcie, ktorá nemá iný význam, len zapĺňa médiá a zdržuje prevádzku, nie je už kauza politická, ale psychiatrická. Dlhodobo to nesmierne kazí politickú kultúru.
Na tematike ministrov s "namydlenými schodami" sa už priživujú aj mimoopozičné kruhy. Po nešťastných, ale možno zámerných výrokoch Dzurindu a na naliehanie médií rozprúdili tzv. analytici debatu o prípadných výmenách - z vôle premiéra či koalície. Vraj odstránenie nepopulárnych tvárí, najmä Zajaca a Tótha, by SDKÚ, ale i SMK a KDH, imidžovo pridalo. No - do hlavy premiéra naozaj nevidieť. Pokiaľ ale máme debatovať seriózne, tak po prvé - nedá sa zrovna povedať, že by koalícia mala v NR SR nazvyš hlasov. A ak nechcú ísť do kampane s úplne rozpáranými gaťami a na krku s ďalšími korupčnými klebetami, tak ísť cez ešte jeden konflikt by bolo veľmi nerozumné. Totálny rozvrat v NR SR by zrejme nebola ideálna imidžovka. Po druhé, Dzurinda z kozmetických ani hygienických dôvodov nikdy dobrovoľne neprepriahal. Toto nie je jeho štýl - na rozdiel od temer všetkých premiérov, on menil vždy len pod tlakom alebo z politických dôvodov. Nikdy nie pre umelecký dojem. Po tretie, je zúfalo neskoro. Veď keby sa premiér naozaj odhodlal k nejakej rošáde, ako by ju 7 mesiacov pred voľbami zdôvodnil? Musím skryť Zajaca, aby ste na neho, vážení voliči, zabudli? Dám dole Tótha, aby mi sólisti SND zahrali v kampani?
Imidžové upratovanie mediálne nepríjemných tvárí je figúra, ktorá sa robí najneskôr rok pred voľbami - aby koalícia či líder ešte mohli programovo či koncepčne nejako zdôvodniť, že prečo. Keď prišla Radičová kedysi v októbri, najčastejšia otázka bola, že čo môže stihnúť za taký krátky čas urobiť. Existujú dokonca aj odborno-praktické protiargumenty; aj keby sa Zajacov náhradník stihol zorientovať v budove a trafil na záchod, v kvante rozrobených zákonov, čo rezort neustále predkladá do NR SR, sa vyznať nemôže. Niežeby výmeny boli vylúčené - sú ale nelogické. Na takéto kúsky už posledná hodina odbila.
Teória, že koalícia nechá padnúť - napr. Tótha - priamo v NR SR, je vyumelkovaná a vedie opäť k nejasným počtom a nestabilite. Iste, sme na Slovensku. Práve preto by sme si ale mali strážiť tie nepočetné hranice, ktoré ešte neboli zbúrané.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
