deň o 13. hodine odštartoval Concorde F-BVFA výrobného čísla 205 spoločnosti Air France z parížskeho letiska Ch. de Gaullea k prvému pravidelnému letu na linke Paríž-Dakar-Rio de Janeiro. O niečo skôr, o 11. hodine dopoludnia odštartoval z londýnskeho letiska Heathrow Concorde G-BOAA výrobného čísla 206 spoločnosti British Airways k letu do Bahrajnu.

K otvoreniu pravidelnej nadzvukovej leteckej dopravy viedla dlhá cesta, ktorej začiatok je kdesi v roku 1955, keď vo veľkej Británii i vo Francúzsku vznikli prvé úvahy o zostrojení civilného nadzvukového dopravného lietadla. V Británii vznikol Výbor pre nadzvukové dopravné lietadlo, v ktorom boli zastúpení predstavitelia najväčších leteckých firiem. Začiatkom roka 1957 vyzvala francúzska vláda niekoľko firiem vypracovaniu projektu nadzvukového lietadla pre stredné trate do 3 200 km a pre 60 až 80 cestujúcich. Na jednej i druhej strane kanálu La Manche vzniklo niekoľko štúdií, ale čoskoro sa stalo zrejmým, že vývoj a výroba nadzvukového dopravného lietadla je nad sily jednej firmy. Pretože britský projekt BAC 223 a francúzsky projekt Super Caravelle mali mnohé spoločné rysy, ukazovalo sa byť výhodným spojiť úsilie a vyvinúť spoločné britsko-francúzske lietadlo. V novembri 1962 bola podpísaná dohoda medzi Francúzskom a Veľkou Britániou, ktorá okrem iného zabezpečila celému projektu štátnu podporu. Nové nadzvukové lietadlo dostalo názov Concorde (svornosť), pričom medzi Angličanmi a Francúzmi došlo k sporu o tom, či sa lietadlo má nazvať anglickým slovom concord alebo francúzskym slovom concorde. Až po vtipnom prejave britského ministra pre techniku prijali Briti francúzsku verziu, teda concorde. Minister pri príležitosti vytiahnutia prvého prototypu z montážnej haly povedal, že Briti považujú koncové písmeno "e" za symbol slov Excellence, England, Europe a Entente (porozumenie). Náklady na vývoj a výrobu si Francúzsko a Veľká Británia rozdelili presne napoly. V máji 1964 sa obe strany zhodli na definitívnom projekte nového lietadla. Začalo a so stavbou dvoch prototypov jeden vznikal v továrni firmy Aerospatiale v Toulouse, druhý v závode British Aircraft Corporation (neskôr British Aerospace) v britskom Filtone. Prvý prototyp Concorde, vyrobený v Toulouse, odštartoval na svoj prvý let 2. marca 1969, druhý prototyp (002) vzlietol z Filtonu po prvý raz 9. apríla 1969. Po dvoch prototypoch boli vyrobené dva predsériové stroje (01 a 02). Prvý francúzsky sériový stroj (výrobné číslo 201) vzlietol na svoj prvý let 6. decembra 1973, prvý britský sériový Concorde (202) sa od zeme po prvý raz odpútal 13. februára 1974. Spočiatku sa zdalo, že Concorde bude úspechom nie len po technickej, ale i po komerčnej stránke. Na počiatku roka mali obe výrobné firmy záznamy na dodanie 74 strojov pre 16 leteckých spoločností, so záväznou objednávkou sa však žiadna z nich neponáhľala. Predpokladalo sa, že Concorde si ako prvé objednajú "domáce" spoločnosti teda francúzska Air France a britská BOAC (dnes British Airways). Tie však nakoniec k podpísaniu záväzných objednávok museli "dotlačiť" až príslušné vlády. Sen o výrobe niekoľkých desiatok Concorde sa však rozplynul posledný januárový deň 1973, keď renomovaná americká spoločnosť Pan American nepremenila svoj záznam na záväznú objednávku. Potom postupne zrušili svoje záznamy aj všetky ostatné spoločnosti. Nakoniec bolo vyrobených len 16 sériových lietadiel Concorde, ktoré prevzali Air France a British Airways. Ako sme už spomenuli, lietadlá Concorde začali lietať najprv do Rio de Janeira a Bahrajnu, ale 24. mája 1976 začali lietať z Paríža i Londýna aj do Washingtonu. Neskôr začal lietať Concorde aj do New Yorku a Dallasu. Už sa zdalo, že lietadlá Concorde skončia svoju službu u Air France i British Airways bez jedinej vážnejšej havárie, keď prišiel tragický 25. júl 2000. V ten deň po vzlete z parížskeho letiska havaroval Concorde F-BTSC, pričom zahynula deväťčlenná posádka, všetkých sto cestujúcich a štyri osoby na zemi. Po tejto havárii boli zastavené lety všetkých lietadiel Concorde. Po nákladnej modifikácii týchto lietadiel boli lety Concorde na linkách z Londýna a Paríža obnovené 7. novembra 2001. Vyťaženosť lietadiel však postupne klesala a tak spoločnosti Air France a British Airways vydali 10. apríla 2003 spoločné prehlásenie o ukončení prevádzky Concorde do konca októbra. Posledné lety s cestujúcimi vykonali tri lietadlá Concorde British Airways v piatok 24. októbra 2003. Za vyše

Spomeňme ešte aspoň základné technické údaje lietadla Concorde. Lietadlo má rozpätie krídiel 25,56 m, dĺžku 62,17 m a výšku 11,4 m. Na pohon lietadla slúžia štyri motory Olympus 593, každý s maximálnym ťahom 170,2 kN. Maximálna vzletová hmotnosť lietadla je 185 ton. Palivové nádrže v krídlach a trupe pojmú neuveriteľných 119 695 litrov paliva. Technickou zaujímavosťou je to, že palivo sa počas letu prečerpáva medzi nádržami v prednej a zadnej, čím sa mení poloha ťažiska lietadla v súlade so zmenou pôsobiska vztlaku pri prechode z podzvukového režimu na nadzvukový a naopak. Concorde má vo výške 15 000 metrov maximálnu cestovnú rýchlosť M2,04 (to je 2 179 km/h). Dolet lietadla s maximálnym zaťažením je 6 230 km. V kabíne môže byť až 144 sedadiel, ale bežná úprava bola pre 100 cestujúcich. Kvôli zlepšeniu výhľadu pilotov počas vzletu a pristávania je predná časť trupu sklopná.

Všetky lietadlá Concorde, ktoré lietali u spoločností Air France a British Airways, boli umiestnené do leteckých múzeí v rôznych krajinách. Ak si chcete lietadlo Concorde pozrieť, najbližší stroj nájdete v Auto und Technik Museum v nemeckom meste Sinsheim, kde je vystavený francúzsky Concorde výrobného čísla 207 a poznávacej značky F-BVFB, ktorý lietal v službách spoločnosti Air France. V leteckom múzeu v britskom Duxforde je vystavený predsériový Concorde 01, ktorý dosiahol vôbec najvyššiu rýchlosť zo všetkých vyrobených lietadiel Concorde (M,2,23, čiže 2,23-násobok rýchlosti zvuku). Mimochodom, pri návšteve Sinsheimu takpovediac zabijete dve "letecké" muchy jednou ranou technické múzeum v tomto meste je totiž jediným miestom na svete, kde môžete vidieť vedľa seba Concorde a ruské nadzvukové dopravné lietadlo Tu-144.