Uhorská šľachta bola nezdaniteľná a tým sa bránila súpisu
Kto je vlastníkom nejakej nehnuteľnosti, prišiel do styku s katastrálnym úradom, kde musí byť nehnuteľnosť zapísaná. Keďže slovo kataster znamená súpis vecí, osôb, najmä nehnuteľností a iných skutočností, slúžiacich obvykle na zdanenie a zavedenie poriadku v tejto oblasti sa pokúšali Habsburgovci počas ich absolutistickej vlády. Tieto pokusy stroskotali na odpore uhorskej šľachty, keďže uhorský daňový systém nepoznal niečo také, ako je zdaniteľnosť šľachty. Preto na základe zásady tejto jej nezdaniteľnosti zostalo všetko nezmenené až do revolúcie 1848 - 49.
Za vlády Márie Terézie sa uskutočnil súpis skutočností, potrebných pre usporiadanie urbárskych povinností a Jozef II. nariadil v roku 1785 tzv. ekonomické mapovanie. Počas neho si mali sedliaci sami zmerať svoje pozemky s pomocou prísažných inžinierov. Podľa ďalšieho nariadenia Jozefa II. o rok neskoršie (1786) sa mali v celom Uhorsku zmerať usadlosti a urobiť súpis ich výnosov. V roku 1787 sa práca na ňom prerušila a po smrti Jozefa II. uhorská šľachta nechala verejne spáliť výsledky získané počas mapovania.
V Uhorsku sa neuskutočnilo ani nariadenie Františka I. o založení stabilného katastra. Ten bol zavedený až po porážke maďarskej revolúcie cisárskym dekrétom z roku 1849. Ako vzor slúžil rakúsky systém. Podrobné merania sa začali pre pozemkový kataster až v roku 1856. Šesť rokov predtým sa zaviedlo daňové provizórium, ktoré platilo dovtedy, kým nezačal fungovať riadny kataster. Pre daňové provizórium sa vyhotovili tzv. konkretuálne mapy a kde neboli podklady ani pre tieto mapy, tam zmerali obvod katastrálneho územia metódou meračského stola. Práce postupovali veľmi pomaly, lebo vtedy nebolo dosť kvalifikovaných odborníkov a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní hrozilo zastavenie práce. Definitívny kataster sa zaviedol až zákonom z roku 1875. Použili sa všetky mapy, ktoré boli k dispozícii - konkretuálne, komasačné, segregačné, mapy verejných úradov aj súkromníkov, ktorí vlastnili pôdu. V roku 1883 bola uzákonená stála evidencia pozemkového katastra, v roku 1885 vznikla sieť úradov pre jeho vedenie a v roku 1886 povinnosť zakladať do pozemkových kníh vložky na podklade presných katastrálnych máp.
Práce na novom meraní a úpravách zastaralých máp sa začali po vzniku inšpektorátov katastrálneho vymeriavania na území Slovenska ich bolo päť. V roku 1897 bol pozemkový kataster v celom Uhorsku zrevidovaný a súčasne prevedený zo siahovej miery na metrickú. Po vzniku ČSR mala asi štvrtina obcí na Slovensku vyhovujúce katastrálne mapy, pretože geometrov bolo málo počas monarchie a ich nedostatok pretrvával aj v mladej republike. Veď v roku 1920 ich bolo na Slovensku len päťdesiat, takže na pomoc prišli odborníci z Čiech a Moravy, aby sa odstránili chyby a vybudoval zjednotený pozemkový kataster.
Soňa MAKAROVÁ
Foto: Archív autorky
Text k foto Slovenskí poddaní so svojimi pánmi z polovice 19. storočia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
