Keby neochorel Metternichov kuchár, Rakúšania by nemali Sacherovu tortu, ktorú pečú vyše 170 rokov
Pred dvoma týždňami - 12. januára sme písali o prvej slovenskej kuchárskej knihe Jána Babilona, aj o tom, čo jedla šľachta a ako stolovala. Dnes vám predstavíme jeden z najslávnejších múčnikov - Sacherovu tortu.
Ak príde do Viedne cudzinec, okrem návštevy Hoffburgu, Schönbrunu, katedrály sv. Štefana, múzea si nájde čas aj na povestnú kaviareň Sacher. Len tam si môže pochutiť na originálnej Sacherovej torte. Aj dnes ju pripravujú podľa pôvodného receptu z roku 1832, po celý čas prísne utajovaného. Aj u nás si môžeme kúpiť či upiecť Sacherove rezy, Sacherovu tortu, ale ten, kto raz ochutná pravú viedenskú, ozdobenú na vrchu každého kúska, ktorý si objedná, čokoládovou pečaťou s nápisom "Original Sacher Torte", pokrúti záporne hlavou. To nie je ono, aj keď je jej príprava dosť drahá.
Budova, v ktorej Hotel Sacher, reštaurácia a cukráreň tiež s názvom Sacher, patrila rodine Sacher, ktorá sa zapísala do dejín gastronómie nielen týmto múčnikom. Interiér všetkých priestorov je zariadený tak, ako pred 174 rokmi. Pravidelne sa vymieňa a obnovuje zariadenie aj doplnky. V kaviarni sú steny potiahnuté hodvábnymi jemne vzorovanými tapetami cyklámenovej farby, na nich sú vzácne originály starých majstrov, zamatové čalúnenie pohoviek, lavíc a stoličiek. Koberce toho istého vzoru. Na mramorových stoloch sú vysoké sviečky, tiež cyklámenovej farby, stojan s novinami formátu A4 s názvom Sacher Zeitung. Obsahujú informácie o vzniku tohto podniku, o vzácnych pravidelných hosťoch vrátane korunovaných hláv, ako boli cisár František Jozef, cisárovná Alžbeta, ruský cár Nikolaj, kniežatá, hudobní skladatelia. Na počesť slávnych ľudí pomenovali aj niektoré jedlá, ako napr. Tanier Johann Strauss. Je to bohatá studená misa. Gulášová polievka nesie meno jedného zo stálych hostí Nikolausa von Szemere. Tento veľkostatkár a majiteľ dostihových stajní, ktorý žil v Budapešti, sa presťahoval do Viedne do apartmánu v hoteli Sacher. Bez cigary neurobil ani krok a bol to on, kto naučil fajčiť cigary hostiteľku a majiteľku hotela Annu Sacher. Sacher Zeitung je zároveň aj jedálnym lístkom, ktorý sa roky nemení. Hostia v kaviarni si okrem Sacherovej torty so šľahačkou objednávajú Viedenskú jablkovú štrúdľu (asi 20 dag kus) a Viedenskú tvarohovú štrúdľu, k tomu je grátis minerálka. Z deviatich druhov kávy podľa starodávnej receptúry si zvyčajne objednávajú Sacher Kaffee s originálnym Sacher likérom a šľahačkou, Maria Theresia Kaffee a kávu Fiaker. Fiaker káva je mocca pomenovaná podľa fiakristov, ktorí ju pili najradšej, keď čakali na zákazníkov. Fiakristi s krásnymi fiakrami, s čiernymi a čisto bielymi koňmi, čakajú aj dnes na svojom stanovišti pred Hoffburgom, aby urobili s turistami asi 30-minútový okruh s výkladom. Kávu Fiaker si v kaviarni Sacher nekupujú, lebo tam dnes nemajú fiakre povolený vjazd.
Vráťme sa ale k tomu, ako vôbec vznikla povestná Sacherova torta, ktorú označujú Viedenčania za svetovú a famóznu. Písal sa rok 1832, keď Metternich poveril svoju kuchyňu pripraviť niečo zvláštne, nové, dezert, ktorý by nebol ani veľmi sladký, ani krémový, skrátka niečo, čo ešte nebolo na žiadnom stole. Metternichov šéfkuchár bol chorý, ležal s teplotou v posteli, preto presvedčil vtedy svojho 16-ročného pomocníka Františka Sachera, aby vymyslel zákusok mimoriadnej chuti a kvality. Kreácia mladučkého Sachera zožala úspech a pochutnávajú si na nej hostia, ktorí prídu do kaviarne Sacher.
Tento podnik má okrem špeciálnych receptúr aj inú zvláštnosť. Je ňou originálna kniha hostí Anny Sacher. Táto dáma niekedy na prelome 19. a 20. storočia požiadala svojho nemeckého vrchného čašníka Wagnera, aby priniesol jemný damaškový obrus. Poprosila princa Otta, ktorý bol práve po večeri v separé, aby sa na obrus podpísal. Po tomto prvom autograme už nebolo potrebné vzácnym hosťom nič vysvetľovať. Veľmi ochotne sa na obrus podpísalo ešte ďalších štyristo hostí, medzi nimi aj cisár František Ferdinand.
Kaviareň, reštaurácia aj hotel je vlastne múzeum, v ktorom je príjemné posedieť si na mieste, ktoré dýcha históriu. Patrí k nej aj etiketa hostiteľov. Len čo prekročíte prah podniku, už vás poprosia o kabát a batožinu, odnesú ich do šatne, a keď sa dvíhate od stola, s úsmevom vám ich prinesú. Tomuto móresu sa nečudujú z cudzincov iba Japonci, ktorí sú povestní zdvorilosťou.
Soňa MAKAROVÁ
Foto: autorka a archív
Texty k foto:
1. Titulná strana novín Sacher Zeitung, ktoré si môžete kúpiť iba v kaviarni Sacher. Vpravo dole je čokoládová pečať.
2. Interiér kaviarne
3. Anna Sacher
4. Detail knihy hostí - obrusu s vyšitou cisárskou korunou
5. Stály hosť - maďarský šľachtic Mikuláš von Szemere v roku 1910
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
