deklaratórne jednoznačne odmieta, prešiel pohodlnou väčšinou hlasov do druhého čítania. To je ale záhada. Ako sa to asi mohlo stať, keď opozícia deň predtým nazbierala len 65 hlasov na zastavenie privatizácie letísk?
Je asi riskantné veštiť. Zdá sa ale, že krásny rozpočtový prebytok za január - 12 miliárd Sk (a zrejme i za ďalšie mesiace, ktoré prídu) - je v ohrození. Koalícia sa tvári, akoby nič sa nedialo, ale zadný úmysel pretlačiť túto nehoráznosť tam je. Posúďte sami - SMK. Je možné, aby sa traja poslanci naraz v jednom a tom istom hlasovaní pomýlili? To nemôžeme pripustiť ani s obvyklou výhradou, ktorá prichádza do úvahy v individuálnych prípadoch - že sú nesvojprávni. Naraz traja z tej istej strany v tom istom bode? Dajte sa vypchať. Klára Sarközy, jediná z nich, ktorú dostali novinári "on record", prisahá, že sa pomýlila, že ona ešte v živote nehlasovala za komunistický návrh. Len teraz. Ďalší dvaja mlčia.
Keď bol podobný zákon naposledy na stole asi pred rokom a cez prvé čítanie neprešiel, tiež sa - aká zhoda okolností - pomýlil jeden Maďar: Lajos Ladányi. Mimoriadne zaujímavé je, že teraz nehlasoval proti návrhu ani jeden člen SMK (Halenár - blog sme). Ďalší Maďari, na čele s Bugárom, sa totiž zdržali, či v sále vôbec neboli. Kto tu ešte môže veriť na náhodu? Iba Gyula Bárdos, predseda klubu: "Nemám dôvod im neveriť".
Nikto netvrdí, že celá koalícia je rozhodnutá zákon "pustiť". Kluby SDKÚ a KDH dali dokopy asi 20 hlasov proti. Ale nejaká schizma, váhanie, rozpoltenosť tam je. Idú voľby. Ale - aj keby nešli. Už dosť dlho je viditeľné, že v nebankovej kauze koaliční poslanci - teda niektorí - len so škrípaním zubov hlasujú podľa direktív svojich šéfov. Opozičný evergreen odškodniť klientov nebánk má výraznú lobistickú podporu, takže v hre sú rôzne motivácie. V hre sú však aj asi 3 miliardy, ktoré by - podľa rôznych výpočtov - padli za obeť, keby bol zákon schválený.
To sa nedá. Hoci, na pohľad, veci nie sú až také jednoduché, ako sa občas v médiách líčia. V Česku sú klienti tzv. kampeličiek či aj skrachovaných bánk, dokonca aj takí, ktorí už raz boli zahojení podľa normálneho zákona, veľmi úspešní. Majú silných lobistov. Odškodňuje sa hlava-nehlava, až do výšky 90 percent vložených peňazí (ešte raz - mimo zákona o ochrane vkladov), pričom za hlasujú aj pravicoví poslanci za ODS. Fakt je, že v otázke náhrad za rozdrbané úspory neexistuje "asociálnejší" štát ako Slovensko. Nevedno, či kdesi v hĺbke duší to nie je aj preto, že politici cítia akési zlyhanie, ktoré by odškodnením vlastne uznali.
Ale - veľmi správne. Zásadný argument, prečo neodškodňovať, neleží len v banalite, že za svoje investičné rozhodnutia musia niesť dospelí ľudia zodpovednosť. Okolo toho by sa ešte dalo korčuľovať - štát pustil na trh podvodníkov a tak. Predovšetkým ale, veľká väčšina vkladateľov BMG a spol. naozaj zarobila - a veľmi dobre. Visieť zostali len tí, ktorí tam mali peniaze v čase krachu. Čiže menšina, z ktorej istá časť ale mohla zarobiť predtým - na bývalých zmluvách, ktoré normálne dobehli, veď "inštitúcie" fungovali 4-5 rokov. Všetci skrátka išli do biznisu s vidinou nadpriemerného profitu, pričom nebolo nič ľahšieho ako si zistiť, že primeraná zisku je aj miera risku. A neklamme sa - temer každý to vedel. Aj tí, čo prehrali. Predstava, že armáda zvedených ľudí naletela Frunimu a spol., je trochu mýtus. Armáda sa nabalila na úrokoch a získala späť aj istinu a - zvyšok to zaplatil. Bankrot prišiel skrátka o čosi rýchlejšie. Vkladatelia, ktorí stratili všetko v januári 2002, by ešte v decembri 2001, keby mali o mesiac kratšiu zmluvu, vzali obrovský výnos a - dnes sa smejú. Také boli pravidlá hry.
Napokon: Aj keby štát začal konať a Horizont a spol. zastavil z úradnej moci skôr, situácia by dnes nebola veľmi odlišná. Akurát tí, ktorí sa teraz cítia poškodení, by nimi možno neboli, a svoje úspory by naháňali iní ľudia. Tí, ktorí v tom-ktorom konkrétnom čase, keď by sa povedalo stop, tam mali peniaze. Pretože - a to si treba uvedomiť - drvivú väčšinu vkladov Fruni neprepil ani nevyviezol, ale nimi vyplácal úroky zo starých. Inak by zbankrotoval ešte oveľa skôr. Čiže diera bola v systéme od začiatku - akurát sa v čase zväčšovala. Zastaviť biznis teda politici ani nemohli bez rozhodnutia, ktoré doteraz urobiť nechceli - že vyplatia tých, ktorí by takýmto radikálnym zásahom prišli o peniaze.
Treba len veriť, že výnimočnú integritu si aspoň v tejto kauze zachovajú. Však, SMK?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
