atómovú energiu (MAAE) Muhammad al-Baradií (na snímke), ktorá sa včera vo Viedni zaoberal posunutím iránskej záležitosti na pôdu Bezpečnostnej rady OSN.
Irán musí pracovať na "budovaní dôvery" avšak medzinárodný tvrdý zásah voči Teheránu "nie je reakciou na bezprostrednú hrozbu. To chcem, aby bolo úplne jasné... Dostali sme sa do kritickej fázy, avšak nie je to krízová situácia," informoval al-Baradií. "Myslím si, že rada sa snaží poslať Iránu jasnú správu, avšak tiež mu poskytnúť šancu." Tou správou je, že "Irán potrebuje prijať kroky na posilnenie dôvery," ako je napríklad pozastavenie procesu obohacovania uránu a iných jadrových aktivít, povedal al-Baradií. Plná spolupráca zo strany Iránu by podľa neho mohla viesť k odvráteniu sankcií. Irán "má otvorenú šancu až do marca, keď pošlem (Bezpečnostnej rade OSN) správu," uzavrel al-Baradií.
Podporu deklarácie o tom, aby Rada guvernérov MAAE zložená zo zástupcov 35 štátov posunula záležitosť na pôdu Bezpečnostnej rady OSN, avizovali všetci piati stáli členovia BR OSN (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko a Čína), Nemecko a vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku Javier Solana. Zástupcovia štátov sa na tom dohodli v noci z pondelka na utorok na stretnutí v Londýne. Na základe vyhlásenia z tohto stretnutia Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu posunie iránsku záležitosť na pôdu Bezpečnostnej rady OSN, no na naliehanie Ruska a Číny sa rokovanie na pôde OSN začne najskôr v marci. Rusko a Čína podporu tomuto návrhu potvrdili aj včera. V tejto súvislosti v stredu spolu telefonovali aj americký prezident George Bush so svojím ruským kolegom Vladimírom Putinom. Diskutovali o iránskom jadrovom programe, pričom Bush opakovane podporil ruský návrh na spracovanie uránu pre islamskú republiku na ruskom území.
Podľa západných spravodajských služieb je Irán necelých desať rokov pred vyrobením atómovej zbrane, čo však radikálny režim fundamentalistického prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda jednoznačne odmieta. Súčasná medzinárodná kríza sa vyhrotila 10. januára, keď Teherán obnovil aktivity súvisiace s obohacovaním uránu, údajne výlučne na mierové účely. Obavy z toho, že by sa Iránu podarilo vyrobiť jadrovú zbraň, vyvolávajú najmä vyhlásenia prezidenta Ahmadínedžáda, ktorý otvorene vyzýva na likvidáciu Izraela.
V stredu hlavný iránsky jadrový vyjednávač Alí Laridžání vyhlásil, že Irán obnoví priemyselné obohacovanie uránu a neumožní inšpekcie svojich jadrových zariadení v prípade, že sa problém jadrového programu predloží BR OSN. "V prípade, že záležitosť bude postúpená BR OSN, budeme musieť zastaviť implementáciu Dodatkového protokolu," povedal Laridžání na tlačovej konferencii. Dodatkový protokol umožňuje MAAE uskutočňovať neohlásené inšpekcie iránskych nukleárnych zariadení.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
