Vývoz do Tuniska nesplnil očakávania
Maďarská spoločnosť Ganz MÁVAG vyrobila roku 1980 rušne radu DL označené číslami od 231 do 240 a do roku 1984 ich doplnila ďalšími kusmi radu DO čísiel 281 až 285 a 321 až 335. Všetky tieto štvornápravové dieselhydraulické, 15,5 m dlhé rušne 040 DL/DO B-B postupne získali Tuniské národné železnice. Základ trakčnej sily 143 kN tvoril dieselový motor Pielstick PA4-185 pre rad DL s výkonom 1325 kW a pre rad DO s výkonom 1746 kW. Rušne radu DL mohli dosiahnuť najvyššiu rýchlosť 110 km/h, hmotnosť predstavovala 62 ton a ich cieľom sa stali trate s rozchodom 1000 mm. V prípade potreby sa dali podvozky i nárazníky vymeniť. Dnes sa nachádzajú už len v okolí hlavného mesta Tunis, kde premávajú s prázdnymi vlakovými súpravovými vlakmi.
Rušne radu DO majú o dve tony vyššiu hmotnosť, o viac než 400 kW vyšší výkon a maximálna rýchlosť sa posunula na hranicu 130 km/h. Počítalo sa s ich využitím na tratiach s rozchodom 1000 a 1435 mm. Slúžia aj v prevádzke s klimatizovanými vlakmi medzi Tunisom a Monastirom.
Obidva rušne sa veľmi podobali na maďarský rad M 41, ale neskorší rad DO sa od nich značne líšil väčším výkonnostným potenciálom. Maďarské stroje však celkovo znamenali neúspech. Kvôli konštrukcii neprispôsobenej náročným africkým podmienkam a problémom so spoľahlivosťou sa v službe vôbec neujali.
Peter BOMBARA
Autor: Vzácny dvadsaťhalier
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
