používané každý deň. Vážime si ich až vtedy, keď nečakane prestanú slúžiť svojmu účelu. Mnohé z nich sa však vyvíjali stáročia, tisícročia, mali pohnuté i veselé osudy. Tento príbeh má názov:
CHLADNIČKA
Voľakedy si s chladením potravín nikto starosti nerobil. Zjedlo sa iba toľko, koľko sa navarilo. Po objavení Ameriky sa na zimu urobili zásoby zemiakov a kapusty. V prímorských štátoch mali všetko vždy čerstvé. Tak na čo chladenie? No len čo sa človek scivilizoval, začalo trápenie. Vznikli problémy s dodávkou čerstvého jedla pre množstvo ľudí žijúcich vo veľkých mestách.
Skúsenosť ukázala, že v zime potraviny vydržia dlhšie. Funkciu zachovať v domácnosti potraviny čerstvé prevzali chladené komory a pivnice. Rimania zašli ešte ďalej. Aby si zabezpečili prísun kvalitne vychladenej pitnej vody prikázali otrokom hádzať v Alpách sneh do vodovodného potrubia. V starovekom Ríme vymysleli aj zmrzlinu. Veľký vojvodca a gurmán Luccullus preslávený viac svojimi hostinami ako vyhranými bitkami, si nechával na záver niekoľko dní trvajúcich hodov donášať najrýchlejšími bežcami kúsky ľadu a sneh z vrcholca Vezuvu, aby ho pre užasnutých stolovníkov zmiešal so sirupom.
Prvý, kto prišiel na myšlienku zostrojiť skrinku, ktorá by vnútri udržiavala chlad, bol podľa zachovaných správ škótsky lekár Wiliam Cullen v roku 1755. Nezachovalo sa však, ako vynález vyzeral a na akom princípe fungoval. Ďalší údaj z dejín chladničky spomína nábytok so zásuvkami, ktorý roku 1792 začali vyrábať v Anglicku. Zásuvky boli vyložené plechom a tam sa medzi ľad ukladali nápoje. Takéto zásuvky boli síce novinkou, no ľad na chladenie nápojov sa používal dávno. Už starí Číňania poznali, že im zlepšuje chuť. V 16. stor. vo Francúzsku dosť bežne používali ľad a sneh na chladenie nápojov. Istou nevýhodou tohto chladiaceho systému bola možnosť využitia len v zime.
Prvý patent na chladničku udelili roku 1801 Francúzovi Focard Chateuovi. Správnejšie by bolo nazvať tento vynález ľadničkou. Boli to len štyri skrinky vložené do seba. Medzery medzi nimi vypĺňal ľad, poprípade drvené uhlie. Zrod chladničky v pravom zmysle slova spadá do roku 1834. Vtedy si dal patentovať svoj vynález Američan Jacob Perkins, dlhé roky žijúci v Anglicku. V patentovej prihláške svoj vynález popisuje ako "Zariadenie umožňujúce použiť ľahko prchavé látky na chladenie a mrazenie inej látky, pričom ľahko prchavá látka kondenzuje a možno ju v chladiacom okruhu viesť ďalej bez strát". Tento princíp umelého chladenia je absolútne univerzálny a uplatňuje sa dodnes. Jacob Perkins použil na chladenie etyléter. Kompresor mu nahrádzala ručná pumpa. Nezávisle od neho však prišli na princíp chladenia iní. Škót James Harrison žijúci v Austrálii a Francúz F. P. E. Carré.
Harrison bol tlačiarenský majster a pretože pri čistení písmen sa používal éter, poznal jeho chladiace účinky. Podľa Harrisonovho projektu vyrobil chladničky Daniel Siebe a predviedol ich na medzinárodnej výstave roku 1862. V tom čase už boli chladničky pomerne obvyklé v Amerike. Keďže éterové výpary použité v Harrisonovom systéme boli zdraviu škodlivé, ujali sa v USA mechanické chladničky, pracujúce na princípe čpavkového absorbčného zariadenia Francúza Carrého z roku 1860. Ich nevýhodou bolo, že pracovali len dočasne, kým sa točil chladiaci strojček a skutočnosť, že boli do domácnosti nevýhodné pre dosť objemný kompresor. Chladiaca technika sa však už uplatnila vo veľkom pri spracovaní potravín, dovoze mäsa a rýb. Vznikajú chladiarenské haly, sklady a chladiace prepravné lode a vagóny. Veľmi populárny bol tiež jednoduchý stroj na ručnú výrobu zmrzliny z roku 1873 roztáčajúci kľukou v drevenej nádobe zvnútra vyloženej ľadom malú nádobku so sirupom, smotanou a rozdrveným ovocím na spôsob slávneho gurmánskeho objavu starorímskych luccullských hodov.
Princíp umelého chladenia bol už síce v polovici 19. stor. známy a pracoval spoľahlivo bez komplikácií, ale chladnička si ešte dlho nenašla v domácnosti svoje miesto. Mohla sa ujať až potom, keď nastal rozvoj elektrifikácie a zmenšil sa kompresor. Pribudli ďalšie zlepšenia. Jedných z nich bolo prepracovanie čpavkového absorbčného princípu r. 1890 Geppertom a to zavedením "indiferentného" plynu, ktorý pracovnú periódu chladiaceho systému F. P. E. Carrého výrazne predĺžil a zmenšil spotrebu sily. Geppertov vynález doviedli do konca švédsky inžinieri Munte a Plant roku 1925, keď zostrojili chladničku úplne bez kompresora. Potrebný pohyb indiferentného plynu sa obstarával elektrickým vyhrievaním. Vznikli známe chladničky Elektrolux. So zdokonaleným zatváraním hermeticky priliehajúcich dvierok na prednej časti skrine, mraziacim boxom a regulátorom chladenia sa chladničky začali objavovať v domácnostiach začiatkom 20. storočia. Najviac v Amerike, u nás po II. svetovej vojne. Naši výrobcovia nezaostávali za svetovými. Staršie výrobky firmy Calex dodnes fungujú v mnohých rodinách bez chyby.
Autor: Štefan Lazorišák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
