celom svete, uverejnil vo svojom sobotnom vydaní denník SME.
Cieľom denníka SME nebolo podľa jeho šéfredaktora Martina M. Šimečku podporiť dánsky denník. "Motív bol spravodajský. Keďže ten spor sa šíri a má veľké rozmery, chceli sme, aby sa naši čitatelia mohli zoznámiť s jeho predmetom," uviedol Šimečka. Považuje za spravodajskú povinnosť novín, aby ľudia mohli posúdiť, či je spor oprávnený a či bola reakcia demonštrantov primeraná.
SME však nezverejnilo len pôvodné karikatúry dánskych novín Jyllands-Posten, ktoré pobúrili moslimský svet, ale aj vlastnú s podobnou témou. Šimečka podotkol, že Shootyho karikatúry uverejňuje SME pravidelne. Výber témy je podľa šéfredaktora úplne v poriadku.
Novinár Souheil Ghannam pôvodom z Palestíny je však proti tomu, aby boli karikatúry publikované. Považuje ich za urážlivé. "Je to urážka náboženstva, ktorému verí 1,3 miliardy ľudí," povedal Ghannam. "Či je to správne, alebo nie, musia zhodnotiť SME a slovenská diplomacia. Ja neviem, aké budú reakcie v moslimských krajinách," dodal. Na druhej strane podľa neho faktom je, že väčšina demonštrantov nevidela tie kresby. Okrem toho materiály a komentáre v SME za urážlivé nepovažuje a ako moslim necíti z toho nejakú agresivitu a nenávisť.
Zahraničnopolitický analytik Ivo Samson nechce denník SME ani odsudzovať, ani obhajovať. Podľa neho denník urobil len to, čo zo solidarity spravili denníky v ďalších krajinách. "V prvom rade sa domnievam, že vôbec nebolo správne, aby tie karikatúry vyšli, najprv v Dánsku a potom v Nórsku," povedal Samson. Podľa neho tu išlo o európsku ignoranciu a aroganciu, neschopnosť vcítiť sa do myslenia tých, ktorí majú hlboké náboženské pocity. Chyba bola v tom, že novinári v Dánsku a Nórsku s ich liberálnym cítením nedocenili, že sa dopúšťajú určitého urážania citov iných ľudí. To, že iné noviny potom priniesli karikatúry, sa už podľa neho dá vysvetľovať ako snaha informovať, o čo ide v búrlivých demonštráciách. Karikatúry však podľa neho neboli dôvodom nenávisti, ale zámienkou. "Dostali sa do pozornosti vtedy, keď to islamský svet potreboval, teda po víťazstve Hamasu v Izraeli," podotkol Samson.
Predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka si myslí, že stanovisko SME je správne. "Ľudia si tak môžu utvoriť názor, o čo ide," povedala. "Oni to nevytlačili s nejakým provokačným úmyslom, ide tam o dokument," dodala.
Kontroverzné karikatúry, znázorňujúce zakladateľa islamu napríklad aj ako teroristu, po prvý raz vyšli v septembri 2005 v dánskych novinách Jyllands-Posten. Odvtedy ich zverejnili periodiká v Nórsku, Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Španielsku, Taliansku, Švajčiarsku, Maďarsku, Čechách, ale i Jordánsku. Vyvolali tak vlnu protestov, lebo väčšina moslimov považuje zobrazovanie proroka Mohameda za zakázané. Dánske noviny už oľutovali svoj krok. Keby vedeli o následkoch, karikatúry by nezverejnili.
Kvôli násilnostiam, ktoré prepukli v Sýrii, Ministerstvo zahraničných vecí SR odporučilo občanom, aby zvážili cestu do tejto krajiny. Demonštranti včera podpálili budovu dánskej diplomatickej misie v Bejrúte, v ktorej má úradné miestnosti aj Slovensko a ambasáda Rakúska.
Požiar budovy v Bejrúte sa občanov SR nedotkol
Bratislava (TASR) - Požiar budovy dánskej diplomatickej misie v Bejrúte, v ktorej má úradné miestnosti aj Slovensko a ambasáda Rakúska, sa občanov SR nedotkol. "V budove sa nachádza honorárny konzulát, funkciu konzula vykonáva občan Libanonskej republiky a ten je v poriadku, komunikuje s nami," uviedol hovorca rezortu diplomacie Juraj Tomaga.
Pri požiari budovy dánskej diplomatickej misie, ktorú podpálili libanonskí demonštranti, včera utrpelo zranenia najmenej 30 ľudí, vrátane policajtov a hasičov. Viac ako 15 000 Libanončanov protestovalo proti urážlivým karikatúram proroka Mohameda a skupiny islamských extrémistov prerazili bezpečnostné bariéry. Polícia použila slzotvorný plyn a vodné delá a strieľala do vzduchu varovné výstrely.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
