sobotu vyhlásil predseda KDH Pavol Hrušovský. Uviedol tiež, že tento postoj oznámil v pondelok premiérovi a predsedovi SDKÚ Mikulášovi Dzurindovi.

"Nič iné nechceme, len trvať na splnení všetkých programových cieľov, ktoré si vládna koalícia v tomto volebnom období dala. O tom, čo ako predseda parlamentu urobím v prípade, ak nebudú splnené podmienky KDH, budem informovať po tom, ako k tejto skutočnosti príde," vyhlásil pred novinármi Hrušovský. Tvrdí, že teraz je rozhodnutie na SDKÚ a kresťanskí demokrati nevyvíjajú žiadny nátlak. "Toto je naše slobodné a dobrovoľné rozhodnutie. Počkáme si na výsledok Prezídia SDKÚ v pondelok," doplnil predseda hnutia.

Kľúčové ustanovenie v návrhu Zmluvy medzi SR a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí je podľa podpredsedu KDH Daniela Lipšica článok 5 a tým zmluva nie je samovykonateľná. Tvrdí, že podľa znenia tohto článku si každý môže uplatniť výhradu vo svedomí iba podľa zákonov SR. "V demokracii nemôže byť svedomie jednotlivca nadradené zákonu. Na druhej strane pociťujeme v pluralitnej spoločnosti odpor nútiť spoluobčanov zradiť pri výkone svojej profesie vlastné svedomie z dôvodov náboženského alebo filozofického presvedčenia," vyhlásil pred novinármi.

Navrhovaný článok 5 znie: "Právo uplatňovať výhrady vo svedomí možno uplatniť podľa právneho poriadku SR a v jeho medziach. Medze a spôsob uplatnenia upraví SR tak, aby bola zachovaná podstata a zmysel práva uplatňovať výhrady vo svedomí."

Prijatie zmluvy medzi SR a Vatikánom o práve uplatňovať si výhradu vo svedomí predpokladá základná zmluva so Svätou stolicou z 24. novembra 2000. Návrh zmluvy bol od 9. apríla 2003 až do 5. mája 2003 na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Legislatívna rada vlády ho schválila 15. marca 2005. Na posunutie zmluvy do vlády je však potrebný podpis ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana z SDKÚ.

Okrem toho vlani vo februári ministerstvo spravodlivosti predložilo do medzirezortného pripomienkového konania aj identický návrh dohody medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.

Zmyslom zmluvy a dohody je umožniť odmietnuť konanie, ktoré by malo za následok stratu ľudského života, jeho ohrozenie, alebo by znižovalo ľudskú dôstojnosť. Človek nebude musieť urobiť niečo, čo vo svojom svedomí pokladá za nedovolené.

Právo na výhradu svedomia možno uplatniť napríklad pri zdravotníckej činnosti. Lekár tak smie odmietnuť vykonať potrat, umelé alebo asistované oplodnenie, eutanáziu, sterilizáciu, predpísať antikoncepciu či robiť pokusy s ľudskými orgánmi, zárodkami a pohlavnými bunkami. Pedagóg zase môže odoprieť vyučovanie určitých predmetov ako sexuálna výchova, joga alebo používať pritom určené učebné texty. Možné je tiež odmietnutie niektorých právnych služieb, pričom sa to nevzťahuje na sudcov a prokurátorov, pretože tí musia aplikovať platné právo. Sudca napríklad nemôže odmietnuť rozviesť manželov. Týka sa to ďalej pracovných vzťahov a odmietnutia konania súvisiaceho s genocídou, popravami zajatcov bez súdu, mučením, vojenskou krutosťou a perzekúciou bezbranného civilného obyvateľstva. Ak sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom, že nebude vykonávať prácu v nedeľu, nemôže mu to nariadiť.