ani Pavol Rusko, ani ťažké straty mužstva v parlamente, ani viac ako indície na korupčné pozadie vládnej podpory. Osudová jej bude banalita - doslova a do písmena - výhrada svedomia. Minister Kukan text nepodpíše, na rokovanie vlády sa tak nedostane a - KDH končí v koalícii. Veľmi dobre vyzeráme.
Sobotňajšie ultimátum KDH, ktoré jednu podzmluvu "veľkej vatikánskej" zmluvy postavilo ako otázku bytia či neprežitia, bolo prepiate a prehysterizované. Tento krok nezodpovedá ani významu dokumentu, ktorého dosah na spoločnosť by bol minimálny, ani rizikám, ktoré zakladá nová politická realita. Ak sa v konaní KDH dá hľadať jedna kváziracionálna poloha, tak je to syndróm vyliateho pohára. Hrniec trpezlivosti s Dzurindom zrejme prekypel - stačilo. Nie je isté, že presne tak aj rozmýšľali. Ak ale veľmi chceme hľadať rozum v hre KDH, tak stopa môže viesť len tadiaľto.
Vinníkom prvého stupňa je však jednoznačne premiér s Flintstonom po boku. Nie prvýkrát, iba v záujme - domnelom - seba a svojej strany urobili z koaličného partnera osla. Pretože "dôvody", ktorými Dzurinda včera obhajoval to, že Kukan neposunie zmluvu na rokovanie vlády, by neobstáli ani na veterine. Dzurinda nám chce nahovoriť toto: On ani Kukan nemali tušenia, že Lipšic, ktorý kompetenčne - údajne - nie je oprávnený, dojednal s Vatikánom zmluvu. A - nesmierne sa prekvapili. Tri roky Dzurinda netušil, že jednu vatikánsku podzmluvu, zapísanú vo vládnom programe, dojednáva podpredseda vlády partizánsky a jemu za chrbtom. A dokonca o tom nič nevedel ani vtedy, keď text krúžil pripomienkovými konaniami, až bol napokon schválený legislatívnou radou vlády. Až včera ráno sa "opýtal Lipšica, kto a na základe čoho vyjednával tento text".
Dzurinda sa tvári, že on tu ani nebol, a zrazu má ako premiér a predseda SDKÚ na stole "predlohu, ktorej obsah je neprijateľný". Zároveň ale "od mája minulého roka vie, že tento text je neprijateľný". Odhliadnuc od faktu, že od mája prešiel text dvomi úpravami, podstatné je toto: Dzurindu ani Kukana vôbec netrápilo, čo robí Lipšic so zmluvou. Svedomie, i Vatikán mali na háku až do chvíle, keď koaličný partner sa rozhodol naplniť túto svoju - a vládnu - prioritu. Predkladateľ Kukan mal tri roky čas povedať, že on je kompetentný vyjednávať, SDKÚ mala od mája, čo "bol text neprijateľný", minimálne pol roka, aby vzniesla námietky. Nie - až dnes to nemôže Kukan podpísať. Cirkus. O výhrade svedomia beží pol roka plamenný diškurz vo všetkých médiách, tzv. noví liberáli a "ženské loby" ohlasujú klerikálnu diktatúru a KDH rok kričí, že nemá väčšiu prioritu. Čo je toto správanie premiéra a Kukana, ak nie podraz na entú?
Všetky zákony či kauzy so sporným obsahom chodia cez koaličnú radu. Ak sa v tzv. zmierovacom konaní na tejto pôde nenájde dohoda, hlasuje sa na vláde. O každom materiáli, o každom dokumente. Prejde - ide do parlamentu. Neprejde - do koša. Na výhradu svedomia ale Dzurinda vymyslel fintu - o ďalšom osude zmluvy nerozhodne väčšina vo vláde, ale odmietnutie ministra SDKÚ pustiť ju na rokovanie. Geniálne. Presne toto je Dzurinda - švindeľ a intriga. Podstatné je ešte to, že KDH by na vláde vyhralo, keďže po SMK, ktoré nemalo problém, vyrokovali včera aj podporu Zajaca a spol. Máme tu teda situáciu, že výhrada svedomia má politickú podporu, ale nemôže ísť z vlády do parlamentu, lebo Kukan nedá autogram.
Prezídiu SDKÚ sa včera rozhodovalo ťažko. Sedeli dve a pol hodiny, kým vyklopili pravdu. Pred ústupkom s pokorou a trochou hanby, k čomu by nabádal rozum, uprednostnili hazard, chaos a podporu HZDS, ktorú už v nedeľu garantoval Mečiar. Naozaj ťažko odhadovať, či do takto ostrého konfliktu chceli vojsť, alebo vycítili, že rezolútny postoj KDH im jednoducho uzaviera návratovú cestu bez straty tváre (a bodov). Fakt je, že kauza výhrady svedomia zrejme nemala potenciál hýbať preferenciami pri menej radikálnych gestách. Rozpad koalície je mohutný impulz a ak to bola stratégia, ako povysávať Martinákovú a zvyšky ANO, radi si necháme ukázať už najbližší Focus, UVVM a MVK. Morálne, ľudsky a politicky je to však podraz a svinstvo. A strategicky dlhodobo veľká chyba, keďže sa oslabila pravdepodobnosť povolebnej dohody SDKÚ-KDH-SMK.
V KDH zrejme nespočítali dobre, až do akej koncovky ich môžu vohnať kroky, ktoré si mýlia zásadovosť so zaťatosťou. Hodina principiálnych riešení v tejto koalícii už dávno odbila. Až - horribile dictu - zasadne na ministerstve vnútra nominant HZDS (ak Dzurinda nechce končiť o pol roka skôr), môžu venovať výhrade svedomia tichú modlitbu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
