predčasných parlamentných volieb na 17. júna 2006.

"Vyslovili svoj názor, že riešením by boli predčasné voľby. Hovorili sme o termíne. Termín vyhovoval všetkým predsedom politických strán - 17. jún," povedal Gašparovič po stretnutí novinárom. O podmienkach, za ktorých sú ochotní tento termín podporiť, budú predsedovia strán hovoriť na spoločnom rokovaní v Národnej rade SR a na stredajšom stretnutí s premiérom Mikulášom Dzurindom. Chcú pritom rokovať najmä o osobe nového predsedu zákonodarného zboru a spôsobe vládnutia do volieb - či krajinu povedie úradnícka vláda alebo dovládne súčasná koalícia. Politici sa zhodli na tom, že návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR by mala do parlamentu predložiť vláda a požiadať o jeho prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.

Na stretnutí, ktoré organizovala hlava štátu, sa zúčastnili predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, predseda KDH Pavol Hrušovský, predseda SMK Béla Bugár, predseda Smeru-SD Robert Fico, predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, predseda KSS Jozef Ševc, predsedníčka SF Zuzana Martináková, predseda ANO Pavol Rusko a zástupca HZD Miroslav Maxon.

Hrušovský pre TASR označil stretnutie za konzultačné, kde si lídri strán vymenili názory na riešenie situácie. "Je to veľmi komplikované a zložité. Podmienené množstvom dohôd, ktoré vidím ako ťažko prijateľné pre parlamentné politické strany," poznamenal šéf kresťanských demokratov.

Mečiar po rokovaní zopakoval, že ĽS-HZDS nebude podporovať úradnícku vládu.

MEDZITITUL: Na predčasné voľby treba 90 poslancov

Predčasné voľby do Národnej rady SR musí odsúhlasiť 90 poslancov, teda ústavná väčšina. Znamená to, že snemovňa musí prijať ústavný zákon o skrátení volebného obdobia. Podľa zákona voľby vyhlasuje predseda Národnej rada SR. Ich termín musí oznámiť najneskôr 110 dní pred ich konaním. V histórii samostatnej Slovenskej republiky sa predčasné voľby konali iba raz, a to v septembri 1994. Dôvodom bolo, že v marci 1994 opozícia odvolala vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara.