Hrušovský, máme takrečeno zažitý tri roky. Celkom dobre sme sa s ním zmierili a bol tak trochu upokojujúci. Už to nie je pravda. Výhrada svedomia roztočila politiku a Slovensko vplávalo do obdobia neistoty.
Či aj krízy, to sa nedá ešte povedať, hoci aj koruna sa rozskákala. Veľa bude záležať na kľúčových politikoch, ktorých - povedzme si pravdivo a úprimne - lepšia časť práve zlyhala v kauze výhrady svedomia a krajinu k bránam krízy priviedla. KDH dotiahlo hlúpe ultimátum do smutného konca, teda do demisií. A Dzurinda obchádza televízie s hlúposťami, ktorým ani Przewalského kôň neverí.
O tom, že nie sú na úrovni situácie, svedčia aj abdikačné vyhlásenia KDH. Demisie ministrov sú v úplnom poriadku, to je jasné a nevyhnutné gesto odchodu z vlády. Úplne zbytočné sú však už ohlásené rezignácie štátnych tajomníkov. Áno, ide tiež o politické funkcie, ale to je podradný aspekt v tejto situácii. Nadradený je stabilita inštitúcií a chod štátu, ktorý nesmie byť ohrozený. Štátni tajomníci sú menovaní vládou a nie sú na svojich pozíciách len preto, aby napĺňali článok koaličnej dohody o rozdelení funkcií, ale aby - teda predpokladáme - vykonávali prácu. Nikto netvrdí, že by sa bez nich to-ktoré ministerstvo neobišlo, ale nedá sa prisahať ani na opak. Je zbytočné stupňovať chaos. Členmi vlády, ktorí môžu hlasovať, čo je základný znak príslušnosti k výkonnej moci, sú iba ministri. A celkom vyšinutá, teda predčasná, je už debata, ktorá sa strhla v KDH o odchodoch z nižších funkcií v štátnej správe. Treba si uvedomiť, že na Slovensku začalo bezvládie a parcelácia štátu podľa koaličnej zmluvy a tichých dohôd, čo nie sú ani na papieri, nemá v tejto chvíli nijakú politickú oporu. Ak bude zajtra v NR SR odvolaný Dzurinda s celou vládou, čo nie je vylúčené, vypracú kancelárie aj SDKÚ a ďalší? Politické delenie moci v štáte je iba kľúč na obsadenie funkcií, a nie dôvod, prečo tie funkcie existujú (hahaha - teda formálne by to tak malo byť).
Podstatnejšie, samozrejme, je, či politické rokovania dospejú k nejakému stabilizačnému paktu na čas do volieb - či už v septembri, alebo predčasných. Úplne nezmyselný a škodlivý je z tohto aspektu krok Pavla Hrušovského. Proti jeho rezignácii existuje už celkom vážna a vecná námietka: Dohoda na novom predsedovi parlamentu môže byť prekážkou na ceste k predčasným voľbám. Aspoň tak sa vyjadril Gašparovič po podvečerných rokovaniach, ktoré viedol s lídrami všetkých parlamentných strán. A zase: Funkcia predsedu NR SR nie je zriadená preto, aby nejaký súbor strán, ktorý vzíde ako víťazný z volieb, sa mohol dohodnúť, že kto ju obsadí, ale preto, lebo v tejto pozícii je sústredených niekoľko kľúčových kompetencií v štáte, ktoré sa musia vykonávať. Z tohto pohľadu je Hrušovského rezignácia a vyprázdnenie tohto postu kryštalické nepochopenie situácie. Čo je dôležitejšie: Gesto, že KDH odchádza do opozície so všetkými rekvizitami, alebo normálny chod štátu? Títo politici sa správajú, akoby neplatná (mimochodom, už dávno) koaličná zmluva bola najvyšší a jediný prameň politickej legitimity. Absurdné.
Ako vysvetlil Gašparovič, niektoré strany vraj podmieňujú dohodu na 17. júni 2006 voľbou nového predsedu NR SR. Fakt je ten, že v medzivolebnom období, keď končí jeden parlament a druhý nie je zvolený, je predseda NR SR "preklenovací" subjekt, ktorý zostáva v úrade až do prvej schôdze novozvoleného parlamentu, ktorú otvára. Zvolený teda niekto byť musí. Z vládnej krízy do ústavnej by sa situácia preklopila, keby sa zvoliť nikoho dlhšie nepodarilo. Nie je ani to celkom vylúčené - 76 hlasov v tomto parlamente... Geniálne to vyriešil ten Hrušovský.
Čím skoršie voľby sú skutočne najlepšie riešenie. Na tie treba až 90 hlasov, čo po podvečernej schôdzke u Gašparoviča nevyzerá azda celkom nereálne. Do skutočných zámerov strán ale nevidieť. Treba si uvedomiť dosť zásadnú vec: O tri mesiace vopred posunuté voľby by boli významným zásahom do rytmu a logistiky kampaňových príprav. To sa týka zaručene všetkých subjektov. Veď nemajú ani v zárodočnom štádiu kandidátky, zazmluvnené agentúry, o programoch ani chýru... Časovanie ťažiska na prázdninové mesiace by sa muselo posunúť už fakticky do súčasnosti - takmer. Pravdu povediac: Ako poznáme slovenské strany, nie je isté, či takýto šok dokážu stráviť. Ak si pozrieme Maďarsko či Česko, kde sú voľby v apríli resp. júni, tak vidíme, že "naši" majú už dnes obrovské spozdenie. Taká ČSSD, MSZP či Fidesz naostro kampaňujú už rok... Dzurinda, KDH a výhrada svedomia nás uvrhli do veľkej neistoty so známkami chaosu. Čím sme si to zaslúžili? Čo sme im urobili?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
