dcéry Karinky. "Trable" jej však narobila i láska, kvôli vzťahu s podnikateľom spájaným s podsvetím bola prepieraná v médiách. Ako sama hovorí, človek sa vždy na chvíľu zblázni, no potom sa vráti do normálnych koľají. Bývalá letuška je už konečne šťastná - pred pol rokom sa vydala za dlhoročného priateľa, podnikateľa Juraja Jančicha. My sme sa s ňou porozprávali o živote a veciach okolo neho na jednom z plesov tohtoročnej sezóny.
Vy ste sa pred pol rokom vydali. Pociťujete rozdiel medzi manželstvom a spolužitím "na hromádce"?
- Byť vydatá je výborný pocit, ja sa stále teším. My sme sa nemuseli brať, ja som sa chcela vydávať. Ten vzťah sa nijako nezmenil, čo je len dobré. Lebo keby mala byť nejaká čiara v doterajšom živote a sobášom by sa mali zaviesť nejaké nové pravidlá, bolo by to zlé. Takto nám plynie život tak ako doteraz. Jediné, čo sa zmenilo, že mám dlhšie meno a prsteň na ruke. Aj pocit je taký iný... Taká...
...istota?
- Pocit je lepší. Je tam asi naozaj istota, aj keď je, samozrejme, relatívna. Človek akoby dozreje...
Ako vníma vaša dcéra túto zmenu?
- V jej vzťahu k Jurajovi sa nezmenilo nič, lebo my sme spolu už vyše päť rokov, v marci to bude šesť. Keď sme spolu začali, tak mala štyri roky, teda bola dosť malá na to, aby sa vedela prispôsobiť a aby ho začala vnímať vo svojom živote. Pre ňu je to stále Ďuri.
Teraz sa veľa hovorí o emancipácii. Ako vy zvládate prácu a manželstvo?
- Úplne normálne, treba si len zaviesť systém v práci, lebo tá je len vaša a vy sa o ňu staráte. No a doma treba zapojiť všetkých, ktorí sú ochotní pomôcť. Ja nemám problém navariť, na nákup idem občas ja, občas manžel, čo je už veľké časové plus. Byt si upratujem sama, no manžel má dom a ten nie som ochotná upratovať, lebo je veľký, a tak tam chodí pani. Vyperie za mňa práčka a žehlím pri telke v rámci oddychu. Pre mňa je najstresujúcejšie sa pripravovať so svojou dcérou do školy.
Dali ste sa na prácu moderátorky, teda ste vstúpili do brandže, ktorá vám svojho času znepríjemňovala život. Nie je to paradox?
- Ja som iba moderátorka, nie novinárka, ani nemám skončenú žurnalistiku, iba filozofickú fakultu. Avšak čo sa nepríjemných vecí týka, mala som možnosť niektoré údery pod pás vrátiť elegantným spôsobom. A to som si vychutnala.
Odniesli ste si zo spomínaného obdobia niečo, čo raz odovzdáte dcére ako životnú múdrosť?
- Určite áno. Určite jej odporučím, aby stále stála pevnými nohami na zemi a aby si dala poradiť aspoň odo mňa. To by som chcela zachovať, aj keď s ňou možno v tom čase bude metať obrovská puberta alebo čosi také (smiech).
Prešli ste cez dosť povolaní, máte teda ešte nejaké nesplnené profesionálne sny?
- Neviem, ja som človek, ktorý si šliape po svojich snoch. Ako decko som chcela byť letuška. Tak som si povedala, že ňou budem. A jedného krásneho dňa som sa zobrala, dala som si prihlášku, šla som na prijímačky, keď otvárali kurzy, absolvovala som potrebné vyšetrenia, testy, samozrejme, následné štúdium a lietala som. Lebo som to chcela vyskúšať, čo je to zač. Ale sen bol splnený, odfajknuté. Chcela som sa dostať do telky, dostala som sa. Potom som mala štyri roky pauzu, ale chcela som sa dostať zase a dostala som sa. Človek, keď je ctižiadostivý a ambiciózny, tak by si mal plniť svoje sny. A určite mám aj teraz nejaké. Nesnívam o CNN, som spokojná vo formáte, ktorý ma učí, a ten môj ma učí stále, lebo sú to témy, ku ktorým sa človek len tak nedostane. Ale viem si samú seba predstaviť aj v nejakom pohodovejšom popoludňajšom vysielaní... Lákali by ma aj hlavné správy ako hlavná spravodajská relácia. No ale uvidím, ako sa to vykryštalizuje časom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
