júna.
Za jeho prijatie hlasovalo všetkých 143 prítomných poslancov. Zverejnením rozhodnutia o predčasných voľbách sa zároveň ruší vyhlásenie volieb na 16. septembra 2006. Voľby na tento termín vyhlásil bývalý predseda NR SR Pavol Hrušovský (KDH) predtým, ako sa 7. februára vzdal funkcie.
V ústavnom zákone poslanci schválili aj ustanovenie, že voľby vyhlási podpredseda parlamentu, ktorý je poverený vykonávaním funkcie predsedu. Tým je Béla Bugár, ktorého poveril Hrušovský ešte pre vzdaním sa funkcie.
Jediným vystupujúcim v rozprave bol poslanec KDH Jozef Miklušičák, ktorý vyjadril právne pochybnosti k zákonu. Povedal, že politické elity nemajú právo porušovať pravidlá, lebo nestoja nad zákonmi aÚstavou, a parlament by teda nemal o zákone rokovať. Len pred štyrmi mesiacmi snemovňa rokovala o zákone o predčasných voľbách v júnovom termíne, ktorý navrhol poslanec HZDS Tibor Cabaj. Podľa zákona o rokovacom poriadku nemožno v tej istej veci opäť rokovať skôr ako o šesť mesiacov, ak parlament už raz zákon odmietol.
Miklušičák tiež spochybnil, či možno návrhom tak, ako ho vláda pôvodne predložila, zrušiť rozhodnutie odstupujúceho šéfa parlamentu Pavla Hrušovského, ktorý už voľby vyhlásil na 16. september. Podľa podpredsedu KDH Daniela Lipšica však Miklušičák prezentoval svoj osobný názor.
Cabaj Miklušičákovi oponoval, že parlament aj tak štyri- či päťkrát šesťmesačnú lehotu nerešpektoval. Podľa neho návrhy nie sú ani totožné, lebo on voľby navrhoval na 10. júna, kým vo vládnom návrhu sa hovorí o 17. júni.
Predčasné voľby navrhla vláda v stredu po tom, čo v utorok KDH ohlásilo odchod do opozície kvôli tomu, že premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) odmietol dať do vlády na schválenie zmluvu s Vatikánom o výhrade vo svedomí. Vláda zdôvodnila návrh na predčasné voľby ako svoju reakciu na stav, ku ktoremu "došlo po podaní demisie troch ministrov za KDH".
P. Hrušovský za túto vetu v parlamente premiéra Dzurindu kritizoval, že je to politicky nekorektný argument. Pripomenul mu rozpad poslaneckého klubu SDKÚ, keď sa "vašou zásluhou dostala táto vláda do menšinového postavenia, ktoré sa ešte viac zväčšilo odchodom ANO do opozície". Hrušovský vyslovil obavy, "či po modrom lete a modrej zime tu nenastáva nejaké modré zavádzanie".
Predseda SMK Bugár považuje predčasné voľby za jediné riešenie, ako nenechať krajinu v destabilite. Je ich pripravený vyhlásiť. „Myslím, že si každý uvedomil, že takto sa ďalej nedá," povedal po hlasovaní novinárom.
Líder ĽS-HZDS Vladimír Mečiar uviedol po hlasovaní, že by bol ochotný rokovať o nedôvere vláde len v prípade, ak by bolo jasné, kto bude tvoriť novú. Odmieta úradnícku vládu. "Je to obchod alebo pokus, ktorý je dobré robiť na zvieratách, ale nie na ľuďoch." Takýto kabinet by nebol pod kontrolou parlamentu.
"Nemáme žiadny dôvod byť tolerantní voči vláde, ktorá vždy mala blízko k skorumpovaným poslancom, vždy sa opierala o hlasy týchto ľudí," povedal predseda Smeru Róbert Fico po schválení predčasných volieb. Dohodu politických strán o ich konaní nepovažuje za zásluhu premiéra, "lebo sa mu rozpadla vláda". Zatiaľ nekonkretizoval, za akých okolností prípadne predloží jeho strana návrh na odvolanie premiéra.
Politické strany, hnutia a koalície musia na základe prijatého ústavného zákona do polnoci 18. marca podať kandidačné listiny zapisovateľovi Ústrednej volebnej komisie (ÚVK). Volebná kampaň sa začína 21 dní pred konaním volieb, teda v sobotu 27. mája o 7.00 hod. Podľa nového volebného zákona neexistuje 48-hodinové volebné moratórium.
Autor: sp, mož
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
