ešte raz a demaskujme kauzu, ktorá roztrhla koalíciu a otvorila cestu k bordelu.
KDH a jeho oponenti sa v otázke zmluvy o výhrade svedomia rozchádzajú vo všetkom, zhoda ale panuje v jednom-jedinom: Je to kauza zásadná, nejde o nič menej ako o - charakter štátu. KDH hovorí, že v hre je sloboda vyznania, zjednotená ľavica a antiklerikálny front varujú, že schválenie by znamenalo neprípustnú diskrimináciu ateistov a ľudí inej ako katolíckej viery. Jedno i druhé je obrovské zveličenie, ak nie - prelud. Je isté, že výhrada svedomia by žiadnu významnú či vôbec pozorovateľnú zmenu v spoločnosti neprivodila. Napr. nijaké masové bojkoty nedeľnej práce, ako strašil napr. Dzurinda ("a to sa zastavia v prvý vianočný deň vlaky?"), by nenastali. Určite by sa zmluva individuálne využívala a mohli by vzniknúť tu a tam na pracoviskách komplikácie. Povedzme, asi v takom rozsahu, aký pozorujeme v prípade dosahov dva roky platného a hlúpeho - antidiskriminačného zákona. Stáli tie štyri kauzy, čo sa riešia, za ten cirkus, ktorý ho sprevádzal? Takisto spor, ktorý vnieslo do politiky KDH, má malilinké vecné a obrovské symbolické jadro.
To však nie je o "charaktere štátu", len o ďalšom a zbytočnom rozšírení priestoru na štátne regulácie, ktorý je už teraz obrovský. Revolučné zmeny by sa v spoločnosti nekonali preto, lebo na zmluvnú a zákonnú úpravu výhrady svedomia neexistuje nijaká verejná objednávka. Je to len emblematická, ideologická agenda v súboji konzervatívnych katolíkov a tzv. nových (bruselských) liberálov. Presne tak, ako antidiskriminácia. Kádeháci sami vyhlasujú, že nejde "o zmenu, len upevnenie už teraz existujúceho stavu". S jednou výhradou, ktorá sa týka rozšírenia aj do pracovnoprávnych vzťahov, kde doteraz výhrada svedomia neprichádzala do úvahy, sa to dá akceptovať. Ide najmä o oblasť služieb, obchodu a pod.
Výhrada vo svedomí je ústavou garantované právo, zapísané v listine základných práv a slobôd. Nielen katolícka cirkev, ale akékoľvek občianske združenie môže zajtra poslať do parlamentu (a presadiť - záleží od kvality lobistov a mediálnej podpory) návrh na vlastnú zákonnú úpravu výhrady svedomia. Napr. ochrancovia zvierat môžu z ústavnej záruky výhrady vo svedomí odvodiť požiadavku, aby v prípade, že sú zamestnaní na veterine či na bitúnku či vo farmaceutickom výskume, neboli povinní zúčastňovať sa určitých aktov či situácií. (V ZOO napr. môže pracovať milovník zvierat, ktorý odmietne kastrovať slona.) Čiže: To, že katolíci (a iné cirkvi) si vyjednajú nejakú dohodu so štátom, teda vykonávacie predpisy pre výhradu svedomia, vôbec neznamená, že ústavné práva nekatolíkov, ateistov a pod. budú krátené či poškodené. Ak pristúpime na bizarný princíp, že je dobré alebo žiaduce, aby všetky ústavné slobody štát rozpisoval do zákonov, reguloval ich výkon, zriaďoval komisie na kontrolu a pod., tak rovnakú zmluvu môže dostať každý. Námietka, že katolíci a iní veriaci (na základe zmlúv s inými registrovanými cirkvami) budú zvýhodnení, je absurdná ako celá táto kauza: Môžu katolíci za to, že ateisti si nezaložili organizáciu, ktorá by kodifikovala akési "sekulárne desatoro" a vymáhala jeho zakotvenie v zákonoch štátu? Ďalšia námietka, že zmluva s Vatikánom je "vyššia", pretože je medzištátna, kým s ostatnými cirkvami by bola "nižšia", lebo sú vnútroštátne, je najjasnejším dôkazom, ako tzv. novým liberálom a európskym právnikom nejde o vec, ale o zádrapky za každú cenu. Môžu katolíci za to, že Vatikán je subjekt medzinárodného práva a že "veľká zmluva", z ktorej sú odvodené malé, aj o výhrade svedomia, bola podpísaná s ním?
Zmluvy o výhrade vo svedomí sú škodlivé a zbytočné preto, lebo je jednoducho nesprávne, aby štát riešil zákonmi vzťahy a (prípadné) konflikty, ktoré si dospelí a normálni ľudia dokážu riešiť sami. To je základ a pointa. Naozaj potrebujeme štátne príkazy a usmernenia na to, aby si napr. predavačka a zamestnávateľ vyriešili otázku nasadenia do práce v nedeľu? Okrem tejto veci, čo by bola novinka (ale určite by žiadny reťazec ani obchod nezruinovala), má KDH pravdu, že zmeny by sa nekonali. Kto nechce vykonať interrupciu, dávno to má zariadené s primárom či riaditeľom nemocnice. Aj ten, kto nechce predpísať antikoncepciu a pod. Fakt je, že paušálne vyriešené to, naopak, nemajú ľudia, ktorí nechcú pracovať vo sviatok. Ale pozor - majú oni naozaj výhradu vo svedomí? Vyvolá nedodržanie piateho Božieho prikázania takú morálnu traumu, že to svedomie neunesie?
Výhrada svedomia je ako internetová bublina, ktorá viedla k zrúteniu trhov v roku 1999. Obrovské nafúknutie, potom prásk (rozpad koalície) a zvnútra - len tá bublina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
