Grécka, ktoré bolo rodiskom Alexandra Veľkého. Hrobku s ôsmimi komorami, bohatú na sochárske umenie, datovali archeológovia do helénskeho obdobia medzi 3. a 2. storočím pred naším letopočtom. Vedcom ponúka výnimočný pohľad na život vysokej spoločnosti v čase po Alexandrovej smrti.
"Je to najväčšia viackomorová hrobka so sochami nájdená v Grécku a je významná v tom, že ide o nový architektonický štýl - je v nej veľa komôr a dlhá vstupná chodba," uviedla hlavná archeologička v Pelle Maria Akamatiová pre tlačovú agentúru Reuters. Hrobku, prístupnú cez 16 metrov dlhý vchod, objavili na poľnohospodárskom pozemku susediacom s antickým pohrebiskom v niekdajšej metropole Macedónskeho kráľovstva. Nepoškodené náhrobky, na ktorých sú stále viditeľné mená, a celý rad predmetov ako sú rôzne klenoty, mince či hlinené vázy viedol archeológov k záveru, že hrobka patrila vznešenej rodine. "Bola to veľmi bohatá rodina. Je to nezvyčajné, pretože pohrebisko je plné plebejcov," uviedla Akamatiová. V komorách pochovali najmenej sedem až osem príslušníkov rodiny, no hrobka bola s najväčšou pravdepodobnosťou v minulosti vyplienená, keďže v nej chýbajú prepychové osobné predmety. Stále však vidno, že steny boli namaľované na červeno, modro a bielo, dodala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
