predpoklad, že vládny návrh ústavného zákona v bleskovom konaní prejde, 143 hlasov zo 143 prítomných je skóre, ktoré ohromilo. Po chvíli užasnutia však vec má predsa len prijateľné vysvetlenie: Počet hlasov nad nutných 90 bol po predbežnom testovaní v kluboch taký jasný, že všetci tzv. nezávislí a ďalší, ktorí týmto končia v politike, jednoducho nevideli zmysel, aby sa postavili na odpor.
Nie je jasné, či 17. jún nebolo možné pri troške dobrej vôle stiahnuť ešte o 2 týždne dole. Ak áno, tak za poriadne nižšiu volebnú účasť, než aká by bola napr. v riadnom septembrovom termíne, môžu politici už dnes volať na zodpovednosť jedine seba. Voliť totiž budeme uprostred najväčšej mediálnej udalosti v histórii zemegule. Na majstrovstvách sveta vo futbale v Nemecku sú 17. júna, čiže cez slovenskú volebnú sobotu, na programe tri zápasy. Okrem iného aj Česko-Ghana... Isté je toľko, že na Slovensku uvidíme svetovú premiéru volieb v priebehu futbalového šampionátu (či olympiády). Ešte šťastie, že sme nepostúpili...
Dá sa silne pochybovať, či si politici sú vedomí i ďalších následkov svojho rozhodnutia. Napr. 17.jún znamená dramatický zásah do predvolebných plánov. V Česku, kde volia tiež v júni, ale druhého, teda ešte pred začiatkom futbalového šialenstva, strany majú už dávno zaplatené kampane, nakúpené agentúry aj reklamné plochy i bilbórdy, a kandidátne listiny po krajoch už hotové. Takže zostáva len finalizácia poradia na úrovni centrál. Spozdenie na Slovensku, čo sa týka mobilizácie štruktúr a vôbec naladenia sa do bojovej atmosféry, by bolo faktom, i keby zostal v platnosti septembrový termín. V Česku i Maďarsku sú parlamentné strany, najmä dve najväčšie, už rok v totálnom nasadení. Taký Viktor Orbán už trikrát obehol celý štát od dediny po dedinu. Jiří Paroubek krúži mesiace po turné s hercom Krampolom ako hosť jeho zábavného programu.
Odprisahať, že drastické skrátenie trate zo sedem mesiacov na štyri zvládnu slovenské strany bez zmätkov a nespanikária, sa veru nedá. Niežeby z toho priamo vyplývala nejaká predvídateľná katastrofa pre občana. Jeden ale nikdy nevie, čo z improvizácií, chaosov a neurózy s tým spojenej môže vzísť. Neodvratné asi je, že ak sa doteraz občas správali nenormálne, tak drakonická zmena, ktorú si jednomyseľne odhlasovali, obrat k lepšiemu asi neprinesie.
Aj keď dôvodom, prečo si politikov vydržiavame, je práca, paradoxne je asi dobre, že do júna už absolvujú len dve parlamentné schôdze. Vzhľadom na dobu totiž platí, že čím menej budú v práci, tým lepšie pre verejné financie. Pokušenie nakúpiť si rôzne vrstvy spoločnosti darčekmi z rozpočtu je pred voľbami obrovské. A napr. skutočnosť, že návrh odškodnenia "nebankistov" prešiel do druhého čítania aj hlasmi koalície, varuje. Čo tu ešte príde za naše peniaze?? Nádej, že slovenské voľby nebudú tak extrémne predražené, ako maďarské či české, kde jednotnou rukou koalície a opozície sa porozdávali už závratné miliardy, prudko klesá. To je inak moment hodný mimoriadnej pozornosti: ODS a ČSSD v Česku sa nedohodli tri roky na ničom, ale pol roka pred voľbami hlasovali spolu za stopercentne zvýšený rodičovský príspevok, tisíc korún pre prvákov, a mnoho iných dobrôt tak, že nevynechali ani jednu vrstvu.
Čas teda hrá napr. pre Ivetu Radičovú, ktorá konečne predstavila svoj návrh "opravy" prvého piliera dôchodkov. Zmena bude Sociálnu poisťovňu (ale v podstate štátny rozpočet) stáť prvý rok 800 miliónov, a ďalšie roky - stabilne po 2 miliardy. Tak aspoň hlásia prvé mediálne analýzy. Keby Radičovej návrh nevrazil rovno do kampane, zrejme by vyvolal aspoň diskusiu (nerieši problém priebežného piliera, len zvyšuje jeho výdavky). Teraz má opozícia jedinú starosť - aby pod materiálom nebola podpísaná len sociálna ministerka, ale všetky subjekty. Až tak sa Fico, Mečiar a Martináková boja, aby z uplatenia dôchodcov neprofitovala sama SDKÚ... Toto je atmosféra, v ktorej musíme pretrpieť ešte dve parlamentné schôdze.
Nevyzerá to dobre. Kým vláda fungovala s KDH, bola síce tiež menšinová, ale politická vôľa, ktorá sa na jej pôde vytvorila, sa presadzovala. Po vyhlásení predčasných volieb je tomu koniec - centrum moci v štáte prechádza do parlamentu. Dôkazom nad dôkazy je už veľmi pravdepodobné zastavenie všetkých privatizačných akcií s výnimkou elektrární. V štáte sa už nerealizuje vôľa Dzurindu, Mikloša či Bugára, ale Fica, Mečiara a Martinákovej. Nič povznášajúce. Nevedno, či KDH chcelo napr. aj neprivatizovať železničnú nákladnú dopravu. Mali by však vedieť, že práve to sa im podarilo. Sedemnásty jún neznamená veru iba zmenu termínu volieb, ale aj iných skutočností, ktoré všetky nevidieť a ich dosah sa nedá ani domyslieť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
