dvojnásobne. Svet bol rozdelený na dve jednoduché polovice. Tú prvú tvorili komunisti a tí, čo tomu humusu verili a tú druhú tí, čo boli proti. Oficiálne ste teda v škole veselo klamali učiteľom, najmä dejepisu a občianskej náuky. Tvrdili ste im často pravý opak toho, čo ste si mysleli. Bol to krásny dualizmus. Byť "proti prúdu" sa dalo demonštrovať aj zovňajškom. Chodil som špinavý, roztrhaný a dlhé vlasy som mal až pod lopatky. Ruky, najmä ľavá, vyzerali ako potetované, pretože som si na ne písal latinskú gramatiku. Učitelia, samozrejme, upozorňovali na môj neštandardný "exteriér", no nikdy som nedostal ultimátum: holič alebo vyhodenie zo školy. Mal som výhodu v tom, že na hodinách ruštiny som opravoval učiteľku, keďže, na rozdiel od nej, som po nociach počúval ruské vysielanie Rádia Sloboda a čítal ruských klasikov v origináli. Na nemčine som sedával v zadnej lavici a keď som nespal, tak som sa učil po španielsky. Totižto už pred maturitou som mal štátnicu z nemčiny a na rozdiel od nemčinárky som sa každý večer pozeral na viedenskú televíziu. Dejepisár ma radšej neskúšal, pretože som ho zlomyseľne zhadzoval, keďže české dejiny, na rozdiel od neho, som mal v malíčku. Podobné to bolo na aj na hodinách češtiny a zemepisu. Lenže dualizmus pracoval aj tu. V predmetoch ako fyzika, chémia či matematika som bol beznádejne blbý. Vždy to bolo medzi štvorkou a päťkou, no učitelia mi z milosti dávali trojky, keďže v tých ostatných predmetoch to bolo na "nulu". Moje vysvedčenia teda boli čierno-biele. Prakticky som nepoznal dvojky. Deravé nohavice, potrhaná bunda a dlhé vlasy sa so mnou sťahovali aj na Filozofickú fakultu do Brna. Tam som si žiarlivo strážil, aby nikto nebol väčší "šupák" a aby nikto nemal dlhšie vlasy. A keďže v mojom odbore sa predmety ako fyzika alebo matematika neučili, vyzeral som nielen bohémsky, ale dokonca aj inteligentne."

Autor: por

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.