toho, ku ktorému krídlu straníckeho spektra má ten-ktorý pozorovateľ bližšie. Jedni vkladajú nádeje do rýchleho nástupu Roberta Fica, druhí nariekajú nad koncom slovenskej pravice a osudom reforiem, ktoré, ako bolestne sa zavádzali, tak ľahko sa dajú zrušiť.
Ale pozor - zase až tak veľa sa nedeje. Samotné predsunutie volieb v princípe nič neznamená. Tri mesiace hore-dole - čo sa stať má, stane sa. Skutočnosť, že júnový výsledok nebude totožný s tým, čo by vypadlo z urien v septembri, je istá, ale keďže nebude možnosť porovnania, nikdy sa nedozvieme, komu predsunutie prospelo a komu uškodilo. Špekulácie, že predčasné voľby pomôžu napr. SDKÚ, KDH, Smeru či komukoľvek, môžeme smelo označiť za - debilné. Neexistuje jediný záchytný bod, jediná argumentačná línia, ktoré by k akémukoľvek záveru mohli viesť. Nevieme, čo by sa stalo do septembra, keby sa nestalo to, čo sa stalo. Múdrejší iste budeme, keď sa objavia prvé preferencie, ktoré už zachytili rozpad koalície (včerajšie to ešte nestihli). Mimochodom: Na scénach, kde fungujú profíci v politike i v obslužnom establishmente, zmeny v náladách obyvateľstva stíhajú agentúry zamerať a zverejniť do dvoch-troch dní po nejakom rozpade či veľkom škandáli.
Môžeme spoľahlivo odhadnúť, že zrýchlená kampaň ovplyvní správanie strán. Ale dopad na verejnosť? Absolútne nejasné. A ani prvé "porozvalové" preferencie ešte neukážu trendy, ktoré budú určujúce do júna. Ak sa napr. proreformní voliči SDKÚ zobúdzajú až v deň volieb, čo ukázal september 2002, prečo by sa mali mobilizovať po nejakej výhrade svedomia, ktorá drvivú väčšinu z nich nezaujíma? My ale nevieme ani to, veď čo ak takých na sklade už niet? U HZDS je už časom preverené, že vo voľbách chytajú viac ako vo výskumoch. Ale: Platí to aj po posledných regionálnych voľbách, kde prepadli, a totálnom "zmäknutí" Vladimíra Mečiara?
Lepšie sa predvída povolebná perspektíva. A to preto, lebo ani výrazné posuny v prospech či neprospech konkrétnych strán už nebudú mať - s vysokou pravdepodobnosťou - charakter preferenčného prevratu. Smer zvíťazí v júni presne tak, ako by zvíťazil v septembri, a to, či s vyšším, alebo nižším ziskom, už nijako neovplyvní skutočnosť, že to bude Robert Fico, kto si vezme "právo prvej noci", aby sa pokúsil o zostavenie vlády. A ak sa pozrieme na túto situáciu zblízka, opäť nevidieť relevantného rozdielu medzi variantom dokončenia celého funkčného obdobia vlády a tým, čo sa stalo teraz.
K otázkam povolebnej spolupráce sa Fico síce zásadne nevyjadruje, z niekoľkých stanovísk Smeru ale vieme, že "vláda musí byť medzinárodne akceptovaná" a "bude kombináciou terajšej opozície a koalície". S pozvánkou do vlády chce teda Fico osloviť - KDH. Aj keď sa k tomu pred voľbami nikdy neprizná, on nič iného k dispozícii totiž nemá. Jún či september, všetko jedno. SMK a SDKÚ môžeme ako tých, čo budú oslovení ako prví, spoľahlivo vylúčiť. Takisto HZDS, keďže kombinácia Fico-Mečiar by Bruselu nesmierne nevoňala, a ak by už nebola rovno ostrakizovaná, tak určite prijatá s veľkou nedôverou. (Poučné je Poľsko: PiS, napriek tomu, že je nesmierne sebavedomá strana, vládne menšinovo a nedráždi EÚ koalíciou s extrémistami, s ktorými uzavrela len "Pakt stability", čo je niečo ako opozičná zmluva v Česku.) Eventuálny prienik Slobodného fóra do parlamentu mení na tomto scenári iba toľko, že na KDH sa Fico bude obracať už s Martinákovou "vo vrecku". To je temer istota, keďže predstava nadpolovičnej väčšiny Smeru a SF je naprosto utopická...
A tu začína jediná relevantná zmena vyplývajúca z novej kvality vzťahov medzi SDKÚ a KDH. Kým doteraz bolo väčšmi pravdepodobné, že KDH Fica odmietne a nechá ho vylízať plný tanier jeho "víťazstva" až do dna, dnes už to nie je vôbec jasné. Dokonca ani v prípade, že sa splní Hrušovského ambícia, vyhlásená na sneme v Ružomberku, že "KDH chce mať spolu s SDKÚ a SMK viac percent ako Smer". Druhá zmena v tomto prípade by bola, že KDH, ktoré do spolku so Smerom, a ani Smerom-SF nevlezie samo (samovražda nie je kresťanská hodnota), už nevezme so sebou SDKÚ, ale iba SMK. Týmto by ale Hrušovský rezignoval na inú politickú prioritu KDH, ktorá znie, že "chce zostavovať vládu ako líder pravice".
A toto je veľká dilema, do ktorej samo seba vmanévrovalo KDH. Z nadstraníckeho hľadiska ale rozhodnutie, čo kresťanskí demokrati urobia, až tak veľa neznamená; v takom či onakom prípade čaká Slovensko široká koalícia. Teda v scenári, že KDH volanie Smeru do koalície prijme. Ak nie, rozkol KDH a SDKÚ nemení vôbec nič - Fico bude musieť vládnuť v menšine. Hahaha.
Peter SCHUTZ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
