služieb, u nás v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka vzrástla o rekordných 7,5 percenta. Slovensko tak potvrdilo pozíciu najrýchlejšie sa rozvíjajúcej ekonomiky v stredoeurópskom regióne. Vyplýva to z predbežného odhadu Štatistického úradu.

Hospodárstvo naposledy podobne rástlo v treťom štvrťroku 1994 počas vlády Vladimíra Mečiara, a to o 7,3 percenta. „Vtedy veľmi rýchlo stúpol vývoz tovarov, ktorý bol predtým slabý," spomína analytik Ľudovej Banky Mário Blaščák. Naopak, najhorší štvrťročný výsledok zaznamenala už vláda Mikuláša Dzurindu v treťom štvrťroku 1999. Vtedy sa hospodárstvo dočasne zmenšilo o 0,1 percenta, aj keď na konci roka potom vykázalo rast. Bol to dôsledok reštrikcií, ktoré zaviedla vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová. Podľa Blaščáka uvoľnením cien energií, ktoré hneď po tom vzrástli, „prelomila populizmus predchádzajúcej vlády". Napríklad Česi ceny deregulovali už začiatkom 90. rokov.

Rast mohol byť ešte vyšší

Hoci rýchly odhad štatistického úradu neobsahuje vysvetlenie rastu, analytici ho odôvodňujú trojako: oproti očakávaniam nadmerne rástla spotreba domácností, investície v krajine, aj zásoby firiem.

„Do hry tu vstúpili dovozy strojov a zariadení pre trnavský závod PSA a žilinskú fabriku KIA," hovorí analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. Rekordný štvrťročný rast však spomalili decembrové výsledky zahraničného obchodu, ktorý práve pre dovoz strojov pre fabriky dosiahol rekordných mínus 25 miliárd korún. Na druhej strane, ekonomika z toho bude profitovať v budúcnosti, keď sa v týchto závodoch začnú vyrábať autá. Hodnota výroby aj vývoz porastú.

Vynikajúce koncoročné výsledky slovenskej ekonomiky by mohli zdvihnúť aj celkový minuloročný výsledok. Rovnako je možné, že rast HDP prekoná očakávania analytikov i centrálnej banky aj tento rok. „Je to jasným znakom toho, že sa niečo deje a koncom roka sa tento proces neskončí," povedal Šmál. Očakávania pritom počítajú s plus-mínus šesťpercentným rastom.

Bohatý koniec roka

Na raste HDP sa zrejme výrazne podieľa spotreba domácností. Ľudia počas posledných troch mesiacov minulého roku skutočne míňali viac peňazí než v minulých rokoch. Podľa Šmála to spôsobuje rast miezd, ktorých hodnoty sa zvyšovali rýchlejšie ako ceny.

Spolu so mzdami rástla aj životná úroveň, a to najmä v krajských mestách. Ľudia sa dokonca neváhali zadlžiť viac ako v minulosti. Vlani totiž z pôžičiek načerpali o 48 miliárd korún viac než rok predtým. „Ak by neboli schopní úvery splácať, banky by ich ľuďom neposkytli," tvrdí analytik.

„Je to výborné vysvedčenie," komentuje úspech slovenskej ekonomiky minister financií Ivan Mikloš. Myslí si, že takýto rast je udržateľný aj dlhodobejšie a bude zvyšovať zamestnanosť aj životnú úroveň.

Riziká vysokého rastu sú zatiaľ otázne. „Keďže zatiaľ nie je známa štruktúra HDP, nedá sa posúdiť, či rast nesie známky prehrievania ekonomiky," povedal analytik ING DSS Pavol Ondriska. O prehrievaní by sa dalo hovoriť, ak by rast potiahla najmä spotreba.

Vysoký rast ekonomiky by nemal mať vplyv na ratingové hodnotenie Slovenska, ktoré je už aj najvyššie z Visegrádskej štvorky. Agentúry sa tu skôr pozerajú na schopnosť krajiny splácať dlhy. Napríklad agentúra Standard&Poors, ktorá nedávno Slovensku vylepšila hodnotenie tvrdí, že ďalším krokom k vyššiemu ratingu by mohlo byť zmiernenie chudoby v krajine. Tá totiž nemizne tak rýchlo, ako sa zlepšujú makroekonomické ukazovatele.