zaujímavý kamenný kríž. Ide o monolit klasického tvaru, t.j. s hlavou, nohou a ramenami, pričom pravé rameno je skrátené (odlomené). Na prednej strane horizontálneho ramena možno rozoznať značne zvetraný neidentifikovateľný reliéf, snáď motív meča alebo palice. Na päte kríža sa nachádza hlbšia priehlbina. Celkové rozmery objektu sú : výška v nadzemnej časti 105 cm, šírka 60 cm, hrúbka 23 cm.
Z hľadiska typologického ide o latinský typ jednoramenného kríža z jedného kusa kameňa - hrubozrnného pieskovca šedej farby. V súčasnosti je značne naklonený k zemi, kde sa voľným okom dá pozorovať hlbšia jama, ktorá je takmer po povrch zasypaná zeminou a suchým lístím. Kríž obklopuje lesný porast, prevládajú listnaté druhy stromov : buk a hrab. Celá oblasť o rozlohe asi 10 km je v súčasnosti lesoparkom a nachádza sa v blízkosti panelákového sídliska.
Kríž nie je označený žiadnym textom či znamením, ani letopočtom a jeho datovanie (i približné) je značne obtiažne. Doteraz nemáme k dispozícii žiadny dokladový materiál, ktorý by ozrejmil jeho pôvod. Nepodarilo sa nájsť ani súdobé písomné pramene či ústne zmienky o kríži. Nie je podchytený v žiadnej evidencii ani v katalógu.
Podarilo sa identifikovať ho na starej mape, mierka 1 : 14 400, s názvom Plan der Umgebung von Kaschau Aufgenommen von H.Lorenz, L.Moth, L.Lorsch, J.R.N.15, L. B. Barco J.R.N.34 Gravirt von O.Bőhm J.R.N.15, O.Palletz J.R.N.34 Brigade G.M.B Maroičic 1857/58 Massstab, der W.Z zu 200 W.K, oder 1:14.400 Natur. Na tejto mape na liste číslo 3 sa nachádza nápis Križni kamen. Nie je tam však žiadna topografická značka ani piktogram, aj keď pri iných krížoch na tejto mape je to zvyčajné. Na mape vidieť, že popri kríži viedol chodník, vychádzajúci z horného konca dediny, od cintorína smerom na severozápad na Košickú horu a ústil neďaleko miesta, ktoré je na druhom liste mapy označené názvom Hvalu Bohu a dvoma topografickými značkami krížov. Je to miesto, kade viedla stará vozová cesta z Košíc smerom do Prešova. Miesto, označované ako Hvala (Chvála) Bohu, v súčasnosti aj Zelený dvor, je najvyššie položeným miestom tohto stúpajúceho úseku cesty. Môžeme sa domnievať, že tento kríž mal vplyv aj na vznik miestneho pomenovania.
Ide o kríž, ktorý môžeme na základe jeho vzhľadu a porovnávaním s bohatou typológiou týchto druhov objektov z okolitých krajín charakterizovať ako zmierovací. Dá sa však jeho typický znak, t.j. znamenie zmierenia a pokánia, jednoznačne preukázať? O zmierovacom charaktere tohto objektu sa nateraz nenašli v mestských archívnych prameňoch žiadne zmierovacie listiny ani zmluvy. To však nevylučuje možnosť pátrať po pôvode kríža v archíve a zaoberať sa aj stredovekým obyčajovým právom. V stredovekých Košiciach zaiste upravovalo život mestské právo, ktorého základom bolo právo saské, tzv. magdeburské. V ňom trestné právo pripúšťalo vykúpiť sa za smrť, spôsobenú inému človeku, odškodnením najbližších príbuzných zabitého. Uzavrela sa zmierovacia zmluva, ktorou vinník postavením kamenného kríža získal odpustenie.
Zatiaľ nie sú známe vierohodné údaje, ani povesti či legendy, ktoré by označovali toto miesto za také, kde sa stal násilný čin. Preto sa nemôže potvrdiť vznik kríža a jeho postavenie konkrétnym vinníkom, ktorý by sa bol na tomto mieste dopustil násilného činu. Možno však uvažovať o ďalších dvoch možnostiach pôvodu. Môže ísť o hraničné znamenie, čo zodpovedá údajom obyvateľov, že v týchto miestach sa nachádzala hranica mestských košických lesov a pozemkov, väčšinou lesného charakteru, ktoré patrili obci Hrašovík. Nevylučuje sa ani pôvod kultu znamenia smrti v zmysle pamätného významu. Tomuto výkladu pomáha aj názov označenia na mape ako Križni kamen. V tejto súvislosti sa objavuje spojenie s miestami tzv. krížnych ciest a tradícií, spájaných s týmito kultovými miestami, opradenými rôznymi povesťami.
Každopádne je nález tohto kamenného kríža významným objavom a nemá zatiaľ obdobu v slovenských regiónoch Abova, Šariša a Spiša.
Autor: PhDr. Klaudia Buganová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
