používať ako pracovná metóda" (a pod.). Veľkoryso pripusťme, že preferencie tentoraz naozaj nehrali rolu a že sa im skutočne málilo to, čo bolo vo vládnom spolku vždy úzkym profilom - slušnosť.
Aj keby stokrát mali pravdu, premena vlády z menšinovej na ultramenšinovú má aj svoje materiálne náklady. Ak ich na misky váh v KDH nepoložili, je to nezodpovedné. Ak áno, a potom sa rozhodli tak, ako sa rozhodli, zostáva ešte preskúmať, či vážili správne. Teda, z vlastného uhla pohľadu; z uhla pohľadu KDH je jasné, že to autor nezvládne.
Ak urobíme rýchly audit, čo by ešte mohla vykonať menšinová vláda, ale už nemôže ultramenšinová, tak vidíme jedinú relevantnú kauzu - privatizácia. Mikuláš Dzurinda síce už dávno trúbil, že po 31. marci sa všetky aktivity v oblasti predajov štátneho majetku (vrátane akciových podielov vo vlastníctve FNM) zastavujú, nie je však jasné, čo konkrétne mal na mysli. Vláda ešte chcela pustiť do tendrov napr. SAD-ky a Teplárne (aj košickú). Čo by sa do septembra stihlo, nik nevie. Úplne zreteľne sa ešte počítalo s doprivatizáciou energetických rozvodných závodov a predovšetkým - železničnej nákladnej dopravy.
To všetko nebude. Veľmi zle. Ale čo je úplne najhoršie, po odchode KDH je stále väčšmi pravdepodobné, že tender na Cargo, ktorý už má aj predbežného víťaza, bude odpískaný. Vládna SMK sama vyhlasuje, že ak sa má v tejto oblasti čokoľvek podniknúť, tak jedine po širokej politickej dohode s opozíciou. A Robert Fico kričí trikrát do dňa, že "Smer je proti akejkoľvek privatizácii". A tu je ten rozdiel - keby sa veru koalícia nerozpadla, mohol by kričať koľko chce.
Otázka, že či je viac výhrada svedomia alebo Cargo (a iné predaje), vyzerá dosť nehodnotovo a materialisticky, ale volič má na ňu právo. Hoci sa nedá vylúčiť (ani neodporúča), že politici organizujú privatizácie preto, aby sa pri nich nejako obohatili, ich zmysel je naozaj iný. Neeexistuje jediný dôvod, aby štát podnikal v nákladnej doprave. Za politicky nominované manažmenty, ktoré po prevrate riadili slovenské železnice, sme už zaplatili desiatkami miliárd. Každý, kto raz do roka cestuje vlakom (s výnimkou InterCity), vidí, že naša socialistická železnica nemá na investovanie. A s liberalizáciou nákladnej dopravy sa môže stať, že po slovenských koľajniciach sa nijaký biznis robiť nebude, keďže firma vo svojom dnešnom stave konkurovať nemôže. Je pekné od Smeru a celej opozície, že sú proti privatizácii, ale ich politický rozmar a hlúposť zaplatíme všetci z verejných peňazí. Nie je jasné, či KDH bude mať nejakú výhradu vo svedomí, fakt ale je, že vo vládnom programe to stálo rovnako, ako ich priority.
Apropo: Dobrý protiargument je, že čo je to za privatizáciu, keď nadobúdateľ (víťaz 1. kola), sú rakúske štátne železnice. Áno, zrovna modelový súkromník to teda nie je. Koľajnice ale zostanú na Slovensku a vlaky po nich jazdiť budú. Na rozdiel od našej štátnej firmy majú peniaze na rozvoj, ktorý je nutný, ak z prepravných poplatkov má mať čosi aj Slovensko. Rakúsky daňový poplatník nie je naša starosť; to nech si vybavia vo voľbách doma. Isteže by sme boli proti, keby ŽSR išli kupovať čosi na Ukrajine. Všeobecne je trendom, že manažmenty štátnych firiem v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku atď., ale aj Česku (ČEZ), vyhľadávajú investičné príležitosti (nielen) na východe, aby posilňovali svoje pozície a vplyv, ktorý je zvyčajne taký silný, že dokážu kývať aj politikmi.
V povolebnej politickej konštelácii samozrejme hrozí, že majetok, s ktorým štát nevie nakladať, len sa rozráda, zostane na krku poplatníkov ešte na dlhé roky. To je už nielen najväčšie riziko, ale pomaly aj istota, vyplývajúca z novej reality. Dzurinda sa zrejme nepokúsi lámať predaje cez koleno, keďže už rozdal priveľa sľubov, že sa nepohne. Nebolo by to teda ani slušné - povedzme si pravdu. Aj keď je veľmi otázne, či by návrh Smeru na vyslovenie nedôvery v parlamente, ktorý "okamžite príde, ak začnú privatizovať" (Fico), bol úspešný. KDH síce povedalo, že je pripravené hlasovať za odvolanie vlády, ak bude taký návrh, ale vec by si ešte mohli aj rozmyslieť. Čo je podstatnejšie - aj keby Dzurinda padol, zostáva naďalej vo funkcii ako úradujúci premiér, kým prezident nemenuje novú vládu... A k tomu už do júna prísť nemôže.
Dokončiť Cargo by sa teda teoreticky aj dalo. Dzurinda by ale bol blázon zahrávať si pred voľbami s privatizáciou, o ktorej väčšina ľudí nechce ani počuť. Volá Fica k politickým rozhovorom, keďže zo zastavenia procesu údajne hrozia aj škody, opozičný líder sa mu však len vysmieva. Cargo je krásny príklad, ako politici svojimi hlúpymi hrami poškodzujú svojich živiteľov-voličov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
