spadla z neba. Zatiaľ nie je cenená až tak vysoko, lebo medailí máme už toľko, že sa ich doteraz ani poriadne nepodarilo zrátať... Aj preto sa nečudujeme, že neviete, kto je snoubordista Radoslav Židek. Nebuďte smutní, veď prekvapení zostali i novinári, ktorí inak ovládajú nielen prezývky, ale dokonca aj krstné mená krstných rodičov všetkých futbalistov, trinástu dedinskú ligu nevynímajúc. Našťastie, strieborný snoubordista je mladík plný humoru, ktorého zvlášť nedojal ani telefonát od Mikiho, ani ďalšie prejavy obdivu...
Medzi inými mu blahoželal aj šéf SOV Frantšek Chmelár. "Najprv som sa mu ospravedlnil, že som ho vždy oslovoval Jaro, ale viete, nepoznám ho poriadne. Prvýkrát som ho zaregistroval až pred niekoľkými dňami, keď mi predložili na podpis súpisku, komu pridelíme jednotné oblečenie do Turína. Až vtedy som si všimol, že Jaro je vlastne Rado a venuje sa snoubordu."
K svojmu šéfovi sa pridal i vedúci našej 118-člennej výpravy, v ktorej je 61 športovcov a 57 členov sprievodu, skladajúceho sa z funkcionárov, trénerov, technikov a z celého lekárskeho osadenstva jednej nemenovanej malej nemocnice. (Kvôli informovaniu, vyviezli sme aj celú poľnú nemocnicu, čo ak to Taliani nezvládnu, debny piva, šampanského, slivovice a drienkovice, valašky, vatry a iné spomienkové predmety).
"Slovensko je už v celkom inej kategórii ako ostatný svet. Patríme k jedným z mála krajín, kde šport postavili na celkom iné, progresívnejšie princípy, ktoré sa nespoliehajú na nejaké zastarané centrálne riadenie, ale na rozvoj jednotlivca samého od seba, odborne zvané 'samorasty', ktoré sa nielen samofinancujú, ale aj samovybavia, samopretekajú, samoservisujú a podobne. O takéto samorasty sa vôbec nemusíme starať, stačí, ak ich raz za štyri roky zaradíme do výpravy a potom už len čakáme, čo z nich kvapne. A vyšlo to. Teraz cinkol iba strieborniak, ale neskôr možno budeme ryžovať i zlato. Na to môžete zobrať aj jed. A čo si naozaj ceníme, k nášmu 'samorastovému hnutiu' sa pridali také významné krajiny v zimných športoch ako Jamajka, Čile, Argentína, Brazília, Južná Afrika či Zimbabwe. Pozrite sa, ich zástupcovia štartujú v sánkarských súťažiach, v behu na lyžiach, majú zjazdárov, slalomárov a vynikajúcich bobistov, no a my máme snoubordistu. Aby som nezabudol, pri tejto príležitosti zasielam vďaku Radovým rodičom do Žiliny i rodičom a rodinám ostatných našich viac či menej úspešných športovcov, že finančne podporujú svoje niekedy už viac ako dospelé deti, aby Slovensko dobre obstálo v silnej medzinárodnej konkurencii. Naša vďaka patrí aj ministerstvu vnútra, ktorá člena svojho športového klubu podporuje mesačne 10 632 Sk, za čo si olympionik môže kúpiť naozaj kvalitné vosky."
Obratom sme zavolali aj na ministerstvo, kde nám potvrdili túto sumu, ale že najbližších 10 mesiacov táto podpora bude absentovať, lebo kasa sa vyprázdnila po odmenách vyplatených odchádzajúcim pracovníkom...
Po týchto oficialitách sme zašli i do Slovenského domu v Turíne, kde už šampanské tieklo potokom, vedúci namazaní, iba tak ako vždy sa Rado musel namazať sám, lebo pije iba červené víno...
Čakajúc na ďalšie medaily možno si zatipovať o tom, či Rado bude taký slávny medzi fanúšikmi ako VyVolení, či iné "celebrity", o ktorých vieme kedy, s kým, za koľko, čo jedia, akú spodnú bielizeň nosia, koľkokrát a kedy si dali zväčšiť prsia a vyplastikovať ostatné partie, aký cit majú kvázipodnikatelia k rýchlemu získaniu miliárd a podobne. Slávu to síce Slovensku neprinesie, ale prečo by sme neukázali, že aj my máme Pamely Andersonové a falošných Billov Gatesov. Športovkyne a športovci sa toho musia ešte veľa učiť, nejaké-tie medaily nestačia...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
