pochodujeme do kampane, sa utešene premnožujú. A - ešte horšie. Hoci mnohí budú protestovať, najklasickejším dôkazom, že nadišiel čas kupovania voličov, je novela ministerky Radičovej o sociálnom poistení.
Aby nedošlo k nedorozumeniu: Nejestvuje normálny človek na tomto svete, ktorý by s úprimným srdcom neželal dôchodcom, aby sa mali čím lepšie. Existuje však aj vyšší princíp, čo musia mať na pamäti všetci rozumní hospodári: Rozdeľovať sa dá vždy iba toľko, koľko ekonomika unesie. A, bohužiaľ, to Radičovej novela nerešpektuje.
Isteže nehrozí to, že ak by bola schválená, Sociálna poisťovňa sa zajtra, alebo o rok či dva, zosype. Nie - zatiaľ nie. Na radodajných zákonoch, ktoré vyšívajú politici nielen na Slovensku, ale kamkoľvek oko dohliadne, je najperfídnejšie práve to, že pred neriešiteľné problémy stavajú svojich nástupcov. Teda vlády a parlamenty, ktoré prídu k moci, keď už táto generácia politikov odišla - do penzie. A, samozrejme, do zúfalej situácie možno dostávajú aj aktívnych ľudí, ktorí do fondov platia dnes, aby zajtra nijaké dôchodky nedostali.
Maľovať diabla po penzijnej reforme, ktorou sa založil druhý-sporivý pilier (čo momentálne znamená už 1,2 milióna ľudí a individuálnych účtov), sa zdá byť prehnané. Treba však jasne vidieť, že prvý-priebežný pilier, ktorý sa teraz rozhodla opravovať Radičová, bol jednoducho naprogramovaný zle. Respektíve - katastrofálne. Zavedenie tzv. princípu zásluhovosti nielenže prehĺbilo rozdiely medzi vysokými a nízkymi dôchodkami, čo sa touto novelou snaží ministerka zmierniť, ale zároveň drasticky zvýšilo výdavky systému. To, čo za veľkého jasotu nechceli politici vidieť pred dvoma rokmi, keď sa schvaľoval tento prvý veľký krok "Kaníkovej" reformy, čiže strednodobá neufinancovateľnosť, dnes už uznávajú aj na ministerstve financií, aj sociálnych vecí, aj v koalícii, aj v opozícii. Všetci politici dnes už vedia, že priebežný pilier sa bude musieť zredukovať a prispôsobiť možnostiam. Napr. sama Radičová uvádza svoju terajšiu novelu s poznámkou, že "vzhľadom na politickú situáciu nerieši komplexnú rekonštrukciu prvého piliera". Iste - politická situácia. Ani ultramenšinovosť koalície však nie je argument, aby sa finančný nápor na priebežný systém ešte zvyšoval. Argument je, paradoxne, predsa len politická realita - kampaň, voľby v júni a hlasy pre strany.
Náprava nespravodlivostí, ktoré údajne vznikli "zásluhovou" prestavbou priebežného piliera, by mala stáť - podľa návrhu - 800 miliónov v tomto roku a 2 miliardy v nasledujúcich. S týmto nápadom prichádza tá Radičová, ktorá vie, že zásadná "rekonštrukcia" je nutná, aby sa nákladovosť systému znížila. Kdeže - návrh budúce deficity ešte zvyšuje. Samozrejme, ako bolo povedané, presne ako ona to vedia aj všetky politické strany, ktoré sa pod novelu majú podpísať. Dôvod? Aby si "SDKÚ nerobila kampaň". To je jediné, čo ostatných zaujíma. A Radičovú najviac zaujíma to, že ak budú všetky relevantné politické sily podpísané, nikto po voľbách nepríde s nápadom zmeny rušiť.
Tak sa veci majú: Komplexne všetci si už dnes uvedomujú, že ak sa prudko znižujú príjmy prvého piliera (polovica odvodov individuálne sporiacich ide do fondov), je nemožné zakladať ďalšie nároky a zvyšovať jeho výdavky. Ale - nevnímajú, nereflektujú. Pričom vedia aj inú vec: Politická reprezentácia, ktorá siahne na dôchodky čo len kozmeticky, si píše úmrtný list. Ak sa rozhliadneme po Európe, vidíme od krajiny po krajinu predobraz situácie, ktorú pripravujú svojim nasledovníkom: Vládne garnitúry a politici, rozmýšľajúci od volieb k voľbám, s gilotínou nezvolenia neustále nad hlavou, nie sú schopné prijať sociálne citlivé rozhodnutia. A deficity a problémy tlačia ako balvan pred sebou. A takisto ako naši vedia, že sa nevyhnú výbuchu...
Preto je perfídne a nezodpovedné hasiť dnes reálne či domnelé krivdy tým najpohodlnejším spôsobom - zvýšiť asi 80-tisíc penzií v priemere o tisíc korún. Okrem iného aj dôchodky ľudí s vysokými príjmami za komunistov, ktorých "zhodnotenie" obmedzoval akýsi strop. Aj títo sú vraj "poškodení", keďže pri výpočte tzv. mzdového bodu sa im nemôže naplno zohľadniť dnešná zásluhovosť. Debata, či systém bude po nových úpravách, ak prejdú, spravodlivejší, je neriešiteľná. Pre niekoho áno, pre niekoho celkom iste nie. Politici nevnímajú, že neexistuje riešenie, po ktorom by boli všetci spokojní a nikto neprotestoval. Vnímajú len blížiace sa voľby a vlastnú túžbu či už byť zvolení opäť, alebo sa ukázať ako "sociálne cítiaci". Podliehajú najškodlivejšiemu zlozvyku politickej triedy - rozdávať, pridať, veď niekto to už zaplatí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
