ňom je reč, sme sa stretli v Prešove, kde bol skontrolovať ubytovacie kapacity vojska aj ďalšie technické záležitosti v kasárňach. S ich stavom bol spokojný. Korzáru poskytol rozhovor o jeho pôsobení v kresle šéfa rezortu obrany. Neobišli sme v ňom tému transformácie Ozbrojených síl SR, ani nedávne vojenské nešťastie, pri ktorom zahynulo 42 vojakov.
Nastúpili ste do funkcie za ťažkých okolností, keď minister Liška odstúpil po pohrebe vojakov, ktorý zomreli pri leteckej tragédii.
"Naozaj to nie je najšťastnejšie obdobie. Aj preto, že je krátko pred voľbami. Takže veľa vecí, ktoré by som chcel urobiť sa asi nepodarí. V každom prípade však chcem pripraviť niektoré kroky tak, aby sa v nich dalo pokračovať v budúcnosti. Spomínaná tragédia zasiahla nielen najbližších príbuzných, ale aj celý systém Ozbrojených síl SR. Veľmi vážne sa zamýšľame nad tým, čo ďalej s letectvom, čo ďalej s výcvikom. V priebehu niekoľkých dní poviem vlastnú predstavu na túto tému, čo s transportným letectvom na Slovensku."
Aj verejnosť vás bude vnímať podľa toho, ako dopadne transformácia vojenského letectva, ale najmä podľa vyšetrovania tragédie. Aké sú najnovšie poznatky?
"Je to stále na odbornej úrovni. Po každej takejto tragédii je nesmierne množstvo poznatkov, hypotéz, teórií. Tie sa postupne vyvracajú, alebo potvrdzujú. Aj na verejnosť už prenikli niektoré informácie z vyšetrovania čiernej skrinky a podobne. Avšak v danom okamihu vyšetrovania sa nechcem pripájať ku rôznym hypotézam, ktorými je slovenská verejnosť zásobovaná. Takže čakám na expertné vyjadrenia, potom ich budem tlmočiť verejnosti, ktorá to s napätím očakáva."
Vaša osoba bola najviac kritizovaná preto, že máte modrú knižku. Funkcia ministra obrany je síce civilná, napriek tomu je to nezvyčajné, že ste neboli na vojne. Považujete to hendikep?
"Nepovedal by som. Keď si otázku postavíme opačne, či je kvalifikáciou na takýto post absolvovanie základnej vojenskej služby, tak asi každý súdny človek uzná, že nie. Princíp, ktorý ste spomenuli, že je civilné riadenie a demokratická kontrola ozbrojených síl, je princíp, od ktorého by sme ako štát rozhodne ustúpiť nemali. Keby sme sa pozreli po Európe na hlavy rezortov obrany, bolo by zaujímavé porovnávať, koľkí na vojne boli a koľkí nie."
Tak opačne. Ak to teda nie je hendikep, je to výhoda?
"Skôr to beriem ako výhodu. Otázkam bezpečnosti sa venujem od svojich univerzitných čias a agenda, ktorou sa zapodievam mi sedí a nerobí mi nejaký vážnejší problém."
Armáda bola vnímaná ako jedna z najdôveryhodnejších inštitúcií. Po spomínanom nešťastí sa však objavili aj hlasy, že ozbrojené sily sú Potemkinovou dedinou. Ako vnímate ozbrojené sily vy?
"Podpora verejnosti voči Ozbrojeným silám SR naozaj vychádza z toho, že je to v našej spoločnosti stabilný prvok. Treba povedať aj to, že slovenská armáda má za sebou, a ešte aj pred sebou, veľmi ťažké obdobie transformácie. Táto transformácia prebieha nielen u nás, ale všade v okolitých krajinách. Tým, ako sa zmenili bezpečnostné hrozby, musia sa zmeniť aj štruktúry. Za seba môžem povedať toľko, že si myslím, že dokážeme vybudovať efektívny systém. Taký model ozbrojených síl, ktorý bude zaručovať tie veci, ktoré sa od nich očakávajú. A síce obrana územia, participácia na zahraničných operáciách a v misiách, ďalej asistenčné služby v prípade nepredvídateľných nešťastí, akými sú živelné pohromy. Rok 2006 k tomuto cieľu prispeje, a to preto, lebo je to rok, kedy si trúfame stabilizovať vojenský personál, ktorý bol v minulých rokoch poznačený fluktuáciou. Tie ďalšie roky budú podľa mňa rokmi výraznej modernizácie."
Ste v kontakte s exministrami Liškom a Šimkom?
"Som. Obaja sú členmi parlamentného výboru pre bezpečnosť a obranu. Plánujem sa s nimi poradiť o niektorých krokoch, ktoré budem chcieť uskutočniť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
